Kočner ako obeť?
Keď Najvyšší súd 12. januára 2021 právoplatne odsúdil Mariana Kočnera a Pavla Ruska za falšovanie zmeniek televízie Markíza, zdalo sa, že tento prípad je definitívne uzavretý. Dôkazov bolo viac než dosť. Obaja odsúdení sa však zjavne nevzdávajú a hľadajú spôsob, ako sa pomocou právnych kľučiek dostať na slobodu.
Učinili tak doslova v hodine dvanástej, lebo v stredu 13. marca uplynie trojročná lehota na podanie dovolania proti rozsudku v tomto prípade. Ako sa hovorí, topiaci sa aj slamky chytá…
Keď má človek pred sebou perspektívu, že v base strávi možno zvyšok života, je pochopiteľné, že urobí všetko preto, aby sa dostal von. Kočner aj Rusko majú zhodne 60 rokov a predstava, že odídu z basy ako starci, resp. sa prepustenia možno ani nedožijú, z ich hľadiska nie je veľmi povzbudivá.
Advokáti Marek Para a Michal Mandzák, ktorí ich zastupujú, hľadajú právnu skulinku, kde súdy pochybili, a mohli by tak verdikt napadnúť. Dôvodov má byť viacero, no za hlavný považujú porušenie práva na obhajobu a porušenie prezumpcie neviny.
Podľa ich tvrdenia malo údajne dôjsť k nezákonnému odpočúvaniu obhajobných rozhovorov vo väznici v Leopoldove. Okrem toho bolo údajne porušené ich právo na prezumpciu neviny, pretože prokurátor Ján Šanta na verejnosti hovoril „o 150-percentnom dôkaznom stave“.
Nuž je to úsmevné. Úrad inšpekčnej služby minulé leto odmietol trestné oznámenie v prípade odpočúvania stretnutí odsúdeného Mariana Kočnera vo väznici. Rozhodnutie potvrdil aj prokurátor. Následne Ústavný súd odmietol Kočnerovu ústavnú sťažnosť v prípade odpočúvania porád s jeho obhajcami vo väzbe.
Jeho advokáti však skúšajú, lebo nádej umiera posledná. Urobiť z Kočnera obeť porušovania ľudských práv je niečo, čo bežný smrteľník len tak nevymyslí!
