Budúcnosť je dnes
V požehnanom veku takmer 81 rokov uhynul na Štedrý deň vo floridskom útulku šimpanz Mike, ktorý sa pod menom Cheetah preslávil v 30. rokoch minulého storočia vo filmoch o Tarzanovi.
Mike nekradol, neklamal, neprivatizoval. Miloval americký futbal, rád maľoval prstami. Honorármi mu boli zásoby čerstvého ovocia a život v zajatí.
I keď sa dožil dvakrát viac, ako väčšina príslušníkov jeho druhu, škoda ho, opičiaka. Zas o jedného nevinného menej, vo svete goríl.
V stredu sa v betlehemskej bazilike, ktorá stojí na mieste, kde sa traduje narodenie Ježiša, pobili duchovní. Rímski katolíci, Arméni a grécki pravoslávni majú v chráme svoje sekcie, o ktoré sa starajú. Tentoraz sa pri upratovaní začala metlami medzi sebou mlátiť asi stovka mníchov a kňazov arménskej a gréckej denominácie. Píšeme „tentoraz“, pretože také bitky sú tam dosť časté.
Podľa jedného pravoslávneho serveru vraj mníchovi Matúšovi zlomili dva prsty, diakon Athanasios bol zranený na ramene a zranení boli ďalší traja kňazi. Nuž, nezostáva, než mládencom zaželať: šťastný a veselý. A po ikstý raz sa pýtať, čím to asi bude, že ten Mesiáš stále akosi neprichádza a neprichádza.
Veru, čím to asi bude, že si vždy zas a znova želáme, aby nový rok bol lepší, než ten, čo sa práve končí – aby sme o rok zistili, že bol práve taký, ako tie pred ním. Rovnako zlý, rovnako dobrý. Rovnako ako pre koho. Asi to bude tým, že medzi 31. decembrom a 1. januárom nie je o nič väčší rozdiel, než povedzme medzi 31. januárom a 1. februárom. Sú to len čísla. A určite to bude aj tým, že budúcnosť nepadá z neba, pretože jej matkou je pozemská prítomnosť.
Zbytočne sa preto vypytujeme: „Čo nás v novom roku čaká?“ Stačí sa obzrieť okolo seba a väčšinu z toho, čo nás čaká, uvidíme už dnes.
V januári predsa dostaneme nie novoročnú, ale decembrovú výplatu (tí z nás, ktorí nejakú dostanú), v marci budeme platiť nie nové dane, ale dane za minulý rok a tak ďalej. Dokonca, keď aj priletí nejaký veľký asteroid a spustoší Zem, bude to najskôr teleso, ktoré vesmírom lieta už milióny rokov. Aj voliť v marci budeme nie novoročných politikov, ale celkom obyčajných, každoročných. Bohužiaľ.
Skazonosný asteroid asi nezastavíme (keď už aj tomu Bruceovi Willisovi pomaly ťahá na šesťdesiat). Smrť mnohých čistých duší neodvrátime. A sotva len tak ľahko docielime, aby sa kdekade vo svete odrazu prestali mlátiť fanatici so slovami o božej milosti a láske na perách. Všeličo iné však ovplyvniť môžeme. Na to by sme sa mali sústrediť.
Nový rok je len číslo. Ľudia však potrebujú symboly, a symbolika je vlastnosťou každého čísla. No tak si tú symboliku doprajme. A keď už budeme pritom, skúsme ju využiť aj na premýšľanie. Nielen o apokalypsách a kolobehu života a smrti, ale aj o veciach, ktorých budúca podoba je stále v našich rukách.