Koniec báchoriek
Keď Európa v tomto roku spadne do recesie, budeme v tom všetci až po uši. Keďže toto nebezpečenstvo je nielen reálne, ale každým týždňom pravdepodobnejšie, mali by sme sa podľa toho začať správať.
Do nového roka vstupujeme s nefunkčnou vládou. Premiérka končí s „veľkou“ politikou, zatiaľ čo priaznivci exkoaličných strán sa navzájom ohadzujú invektívami.
SaS sa snaží vlastné prešľapy zakrývať konšpiračnými teóriami. Najprv sulíkovci tvrdili, že zvyšok koalície sa zľakol Bruselu, a preto hlasoval za euroval. Potom vyrukovali s teóriou, podľa ktorej to bol vlastne komplot špičiek SDKÚ proti Ivete Radičovej. Dnes už ich aktivisti tvrdia, že to všetko bolo preto, lebo Ľubomír Galko odhaľoval nekalosti z éry Dzurindových vlád… Áno, na mysli majú toho Galka, ktorého špiónbaby sledovali pol republiky vrátane „vlastných“, kým minister sa tešil, aké má skvelé informácie. Na čo jeho priaznivci reagujú štýlom: „Kto nemá čo skrývať, ten sa nemusí báť odpočúvania.“
Už to svojské chápanie slova solidarita, aké ukazovali ľudia Richarda Sulíka za rok a pol, by malo vylučovať SaS z vlád čeliacich kríze. Čo ešte potom takéto chápanie slobody? Začína to byť už klišé, no od čias mečiarizmu tu naozaj nebola vládna strana, ktorá by otvorenejšie hnietla voličov do podoby náchylnej odsúhlasiť hocijakú diktatúru, len keď ju vyhlásia „tí naši“.
Zvyšok koalície zatiaľ rieši rébus: „Čo s Ficom?“ Ťažko povedať, čo by sa muselo stať, aby Smer nezostavoval v marci vládu. Iste, všetko je možné. Lenže v SDKÚ, KDH a Moste-Híd sú predsa len väčší realisti ako v SaS, nehovoriac o Sulíkovom „konzervatívnom“ klone v podobe Igora Matoviča. Takže v marci pôjde najmä o nich.
Aj bez internetu vieme, že naše politické strany sú prehnité, korupčné… každý nech doplní podľa vlastnej chuti či vlastných skúseností. O tom sa netreba prieť. Lenže iné tu po marci nebudú. A niekto z nich, nejaká zostava nám skrátka vládnuť bude. Všetkým – aj tým z nás, čo budú zo znechutenia predčasné voľby bojkotovať.
Nejde o predvolebnú kampaň. V nej bude prirodzene každý mávať ohnivým mečom nad hlavami všetkých ostatných. Skutočné veci sa začnú diať deň po voľbách. Tie strany dožívajúcej vládnej koalície, ktoré ešte celkom nezavrhli rozum, by urobili veľmi zle, keby chceli viesť politiku tak ako doteraz: ako rozprávočku o dobre a zle, o láske a zrade. Aj bez internetu vieme, že sú to báchorky pre dôverčivých.
Spolupráca naprieč spektrom bude potrebná nielen preto, lebo tak zrejme dopadnú výsledky volieb. Potrebná bude preto, lebo si nemôžeme dovoliť ďalší taký rok, akým bol rok 2011. Extrém patrí na okraj; vláda si nebude môcť dovoliť vybíjať sa v experimentoch a frajerinkách. Zmiešaná pravo-ľavá vláda bude mať väčšiu šancu vyhnúť sa im a venovať sa vecným problémom. Bude ich asi viac, ako by sme si priali. Za to sú však naši politici platení. A platení sú sakramentsky dobre, aj bez korupcie.