Poučné Maďarsko
Záujemcovia o štúdium, ako môže uznávaná demokratická krajina v strede Európy skĺznuť na cestu vedúcu k diktatúre, nemusia študovať historické pramene v archívoch.
Smutný príklad máme rovno pod nosom. To, k čomu smeruje Viktor Orbán a jeho Fidesz, je diktatúra. To, čo deštruuje, je liberálna demokracia.
Maďarsko však možno už čoskoro poslúži ako príklad aj v ďalšom dôležitom aspekte. Orbánovská cesta do izolácie pod heslom „Nikto nám nerozumie, ale my ani nikoho nepotrebujeme“ totiž onedlho tvrdo narazí na ekonomickú i politickú realitu. Patrí sa dodať, že takýto vývoj by sme si mali želať, v mene demokracie a stability nášho regiónu. Radosť z takého vývoja bude však brzdiť pohľad na marazmus, v akom sa ocitnú občania Maďarska.
Ten príbeh je učebnicový. Na jeho začiatku boli ekonomické problémy krajiny, ktoré ešte znásobili neospravedlniteľné zlyhania štandardnej, v tomto prípade socialistickej vládnej garnitúry. Pod tým všetkým zneli dlhoročné náreky nacionalistov za bájnym a strateným, predtrianonským národným rajom.
V takej situácii sa mnohým voličom museli zdať „mladí liberáli“ z Fideszu, hoci tí už dávno nie sú ani jedným, ani druhým, ako spásne východisko. Oproti socialistom, ktorých zdiskreditovali škandály, sa museli javiť ako bič na skorumpovanú politickú generáciu, ako nástroj morálnej očisty spoločnosti. Zároveň vzývali národnú jednotu a konzervatívne hodnoty, ale stále ešte relatívne civilizovanejším spôsobom než fašizoidný Jobbik a jeho gardy.
Výsledok? Orbánov bič dnes plieska nad celým Maďarskom. Znetvoruje verejnú diskusiu, podmanil si súdnictvo a prokuratúru, robí politické čistky v médiách. Volebný systém „zreformoval“ tak, že podľa jeho dnešnej podoby by bol Fidesz vyhral nielen minulé voľby (čo sa aj stalo), ale aj dvakrát predtým. Podľa nového Orbánovho volebného systému by bol Orbán maďarským premiérom nepretržite od roku 1998… Ak toto nie sú zárodočné príznaky diktatúry, čo je to potom?
Je celkom očividné, aké poučenie z maďarského príbehu plynie pre nás. Aj u nás panuje znechutenie nad celou jednou politickou generáciou. Ekonomická situácia väčšiny ľudí sa ani u nás v poslednom období nezlepšila. Aj u nás je dosť komplexov a xenofóbie. Aj u nás sú tendencie izolovať sa od Európy a sveta s výkrikom: „Nikoho nepotrebujeme!“ A v našej politike máme aj dosť samozvaných bičov na skorumpovanú „klasickú“ politiku…
Nezabúdajme však, že maďarský príbeh sa možno už čoskoro prehupne do svojej záverečnej fázy. A aj z nej plynie pre nás poučenie. Žiaden izolovaný ostrov v Európe totiž nie je možný. Maďarov nezachráni fideszovská národná jednota, keď budú stáť pred bankrotom. A nezachránia ich ani reči o slávnej minulosti, keď sa nedokážu dohodnúť s Európskou úniou a medzinárodnými inštitúciami. Zachráni ich potom len jediné – pomalý návrat v šľapajach Viktora Orbána až do bodu, v ktorom sa rozišiel s demokraciou.