Nanič strany aj kampaň
Euroval tu nikoho nezaujíma, skonštatovali sklamane po skončení svojej tlačovej besedy Richard Sulík s Jozefom Kollárom. No veď hej, páni. Vy sami usilovne pracujete na tom, aby ľudí na Slovensku nezaujímalo pred voľbami nič iné, ako odpočuté rozhovory, odsledované stretnutia či odposlané esemesky. Podozrenia z mafiánskych prepojení politikov, štátnych inštitúcií a sféry súkromného biznisu. Prečo by to malo byť akurát vo vašom prípade inak?
Tým nie je povedané, že by mali Sulíkove esemesky s Mariánom Kočnerom výbušnú silu rozhovorov z Gorily. To určite nie. Akurát, že predstava, ako sa druhý najvyšší ústavný činiteľ intenzívne zaoberá prácou Generálnej prokuratúry, pričom ho „zaujímajú“ najmä tie prípady, ktoré by mohli uškodiť jeho strane a ľuďom z jej pozadia, do sveta Gorily organicky zapadá.
Škoda, že novinárom, ktorí boli na tej včerajšej tlačovke, nenapadlo popri otázkach na Kočnera opýtať sa Sulíka i na jeho vzťahy s Jánom Sabolom. Hoci iba celkom nevinne: „Môžete poprieť, že by vaša strana dostala od neho nejaké peniaze?“
Nič by to ešte nedokazovalo, nepotvrdzovalo ani nevyvracalo. Akurát by možno Sulíkova reakcia napovedala, v akej atmosfére žijeme. Predseda SaS totiž dobre vie, aká tenká je v očiach verejnosti hranica medzi pomenovaním „sponzor“ a pomenovaním „mecenáš“ (čo už znie pejoratívne), prípadne „finančný bos“ (čo už zaváňa mafiou). Šéf SaS to musí dobre vedieť už len preto, lebo sám sa na udržiavaní tej atmosféry zopár rokov aktívne podieľa.
Pamätáte si ešte, aký cirkus sa strhol, keď sa zistilo, že kontroverzný podnikateľ Kočner na jeseň 2010, v čase tých otrasných volieb generálneho prokurátora v Národnej rade, navštívil Dobroslava Trnku? Mal to byť vtedy ďalší dôkaz, že Trnka je ako kandidát nevhodný a nehodný. Malo ho to deklasovať. No vidíte, a to bolo presne vtedy, keď mal predseda Národnej rady Sulík zasielať tomu istému Kočnerovi svoj „newsletter na tému GP“, vraj na recenziu… Aspoň podľa esemesiek, ktoré sa včera ani veľmi nenamáhal vyvrátiť či zahmliť. Dobré, že?
V našom štáte je veľmi jednoduché, no zároveň aj ťažké, vymýšľať nejakú politickú fikciu. Jednoduché preto, lebo čo i len kusé informácie zo zákulisia umožňujú vymýšľať veľmi hodnoverné scenáre s kriminálnymi zápletkami týkajúce sa toho, o čo v slovenskej politike v skutočnosti ide. Na druhej strane je ťažké vymyslieť taký scenár, ktorý by sa naozaj ukázal ako stopercentná fikcia. Zdá sa, že niet takej politickej strany, na ktorú by niekde v šuplíkoch nečakala nejaká jej nepríjemná minulosť.
Na mítingoch, bilbordoch, v platených inzerátoch a televíznych klipoch našich politických strán pred voľbami bude určite všetko možné. Iba jedno tam bude chýbať. Nasledujúci oznam: „Vážení voliči. Najotrasnejšiu a najšpinavšiu predvolebnú kampaň v dejinách Slovenska vám prináša…“