Potápajúca sa loď
Mikuláša Dzurindu už viackrát vyzývali na odchod z čela SDKÚ aj jeho vlastní spolustraníci. Dosiaľ sa to vždy skončilo tak, že Dzurinda zostal, akurát z nich sa čoskoro nato stali už len bývalí spolustraníci. Tentoraz však veci zašli tak ďaleko, že výmena kapitána by bola v tejto chvíli zbytočná. Loď sa potápa. A ktovie, či len loď SDKÚ.
Odhadnúť, ako sa bude turbulentná situácia vyvíjať až do konania volieb, je dnes námetom skôr pre špiritistov, nie pre racionálne analýzy. Napriek tomu: asi nijako zvlášť neprestrelíme, ak si zaprorokujeme, že SDKÚ môže nakoniec ešte bojovať o to, aby mala po voľbách v parlamente vôbec aspoň svoj vlastný poslanecký klub. Nie o to, kto bude „lídrom pravice“, alebo nebodaj o to, kto bude zostavovať novú vládu.
Zvnútra strany prenikajú do médií informácie o nespokojnosti, dokonca o akejsi revolte proti tandemu Dzurinda – Ivan Mikloš. Nebyť toho, že do volieb zostáva päť týždňov, boli by to informácie nielen zaujímavé, ale aj dôležité. Lenže dnes?
Tak ako sa Iveta Radičová nemala na koho sťažovať, keď pred dvoma rokmi z vlastnej vôle prijala úlohu ťahúňa voličských preferencií, ktorý rozpráva o hodnotách a ideáloch, zatiaľ čo za jej chrbtom beží stranícky biznis ako vždy dosiaľ, sťažovať sa dnes nemôžu ani Lucia Žitňanská a ďalší. Ak aj mali nejaké plány na vnútrostranícku zmenu, držali ich tak dlho a tak úspešne pod pokrievkou, že dnes už voličov nepresvedčia. Čas na dôveryhodnú vzburu proti nedôveryhodnému vedeniu SDKÚ totiž vypršal zostavovaním kandidátky do volieb 2012. To bolo ešte pred Gorilou. Ak bude chcieť SDKÚ raz (v ére „po Gorile“) vstať z popola škandálov a podozrení, vonkoncom nepostačí, keď v nejakých primárkach ktosi vystrieda Dzurindu s Miklošom na čele strany.
Nech už Gorilu vypustil na verejnosť kto chcel a s akými chcel úmyslami, je neodškriepiteľné, že za následky ponesie vinu aj SDKÚ. V prvom rade samozrejme preto, lebo nebyť tejto strany, nebola by ani väčšina z toho, o čom Gorila hovorí (áno, boli by najskôr iné Gorily, no my dnes hovoríme o tej, ktorá je na stole). Lenže SDKÚ nesie svoj obrovský diel viny aj na tom, ako sa v posledných týždňoch zradikalizovala politická scéna a ako sa radikalizuje aj spoločnosť.
Kým o tej priamej, trestnoprávnej vine ľudí (aj) z SDKÚ v konečnom dôsledku ešte len musí rozhodnúť vyšetrovanie a prípadné súdy, tá druhá, politická vina je očividná už dnes. Áno, z hľadiska volebného výsledku SDKÚ je už najskôr jedno, či Dzurinda s Miklošom hoci aj hneď zajtra opustia scénu. Celkom jedno to ale nemusí byť z hľadiska upokojenia situácie v spoločnosti. I keď je treba opäť zdôrazniť, že vinu za súčasnú krízu nesú všetky „zavedené“ politické strany vrátane Smeru, KDH, či Mostu – Híd, vinu SDKÚ to nijako nezmenší. Tie ohníčky pred Úradom vlády sú aj Dzurindovou a Miklošovou vizitkou.