Koniec trpaslíkov
V záverečnej reči po poslednej schôdzi parlamentu v tomto volebnom období slúžiaci predseda Národnej rady skonštatoval, že napriek svetovej a vnútropolitickej krízy plnila funkciu zákonodarného zboru.
Prehnaný optimizmus! Išlo o najneschopnejší parlament v dejinách Slovenska. Jeho jediný múdry krok bol ten, že sa po pol druha roku sám spolu s vládou zrušil.
Ako inak to mohlo dopadnúť, keď si na začiatku na svoje čelo zvolil muža, ktorý viedol snemovňu ako slon v porceláne? Richard Sulík do nej navyše priviedol celý rad amatérov, ktorí z chorého nadšenia chceli najprv zmeniť celé Slovensko a potom arogantne aj Európsku úniu. Nakoniec sa s ostatnými brodili v blate intríg a nenávisti.
Spomedzi seba vygenerovali aj táraja provokatéra, ktorý sa dnes domáha detektora lži, hoci by mu psychiatri odporučili iné vyšetrenie. Všeobecnú radosť, že tento parlament odchádza na smetisko dejín, zatemňuje predstava, že ľudkovia tohto typu sa rozmnožujú ako jednobunkové organizmy – rýchlym delením.
Posledné dni poslanci zbytočne rokovali o svojich návrhoch, hoci dobre vedeli, že ak ich aj pošlú do druhého čítania (neposlali), na pretras sa už nedostanú. Takto im médiá zadarmo vysielali predvolebnú kampaň. Určite by ju mali uhradiť z partajných kás. A ak naozaj chcú pomôcť ľuďom v kríze, mali by za odfláknutú robotu vrátiť platy za celé obdobie.
Napokon si zahrali štátnu hymnu. Viac by sa hodil Pochod trpaslíkov z filmu o Snehulienke. Už nikdy viac takýto parlament.