Nová fáza Gorily
Protesty Gorila vstupujú do novej fázy. Do fázy politickej. O tom, ako sa táto fáza vyvŕbi, rozhodne najbližšia budúcnosť. Rozhodne aj o tom, či toto rozhodovanie bude ešte vôbec v rukách organizátorov.
Čo sme videli dosiaľ? Úprimný protest verejnosti si chcel kadekto sprivatizovať. Od populistov, ktorí si na ľudovom hneve robia marketing, cez extrémistov, ktorí cítia šancu propagovať nenávisť a násilie, až po obete konšpiračných teórií o „novom svetovom poriadku“. Problém týchto ľudí je, že sa sami správajú presne v duchu toho, čo mal podľa spisu Gorily v tom slávnom byte na adresu demokracie údajne povedať Jaroslav Haščák: „Volič nič o ničom nevie, volič je hovno. Volič vníma iba absolútny povrch.“ Tieto skupiny nezaujíma, čo sa deje „pod povrchom“. Ani veľmi nekričia, že Gorilu treba vyšetri. Oni ju už predsa obesili na symbolickú šibenicu, prípadne na plagátoch žiadajú, aby jej bola pichnutá smrtiaca injekcia.
Z tohto hľadiska je správne, keď sa organizátori pokúšajú viac konkretizovať, o čo im ide. Vyšetrenie kauzy a potrestanie vinníkov je samozrejmosť. Zmena financovania politických strán smeruje k riešeniu základného problému: dôležité sú pravidlá, ktoré by znížili výskyt ďalších Goríl v budúcnosti. Zmena volebného systému alebo pravidiel referenda sú zasa legitímne návrhy do diskusie o tom, ako by mohla naša demokracia vychovávať menej rezignovaných a viac angažovaných občanov.
Požiadavky tohto druhu majú ambíciu zvýšiť legitímnosť demokracie a demokratickej politiky. Ako také môžu postupne odradiť tie rozličné okrajové skupiny, ktorým o nič podobné nejde. O násilníkov sa zasa musí postarať polícia.
Lenže čokoľvek z uvedeného budú chcieť organizátori naozaj dosiahnuť, budú to musieť dosiahnuť cez parlament. Cez politiku. Ako? Nátlakom na politikov, spoluprácou s politikmi alebo kombináciou oboch. Nátlak je jasný: sú to demonštrácie samotné. Druhé dve podoby politiky sú zatiaľ nejasné. Visia však vo vzduchu.
Ak malo byť výsledkom vraj „užitočného“ stretnutia organizátorov protestov s premiérkou Ivetou Radičovou to, že im predstavila protikorupčné kroky, ktoré urobila jej vláda, potom užitočnosť takého stretnutia bola nanajvýš otázna. Správy o štiepení, pretože niektorí z organizátorov sú presvedčení o tom, že protesty sú vo vleku KDH, možno brať rôzne. Napríklad tak, že podobné hádky sú obvyklé a stojí za nimi obyčajná nevraživosť. Ale aj tak, že nemožno nevidieť, ako sa na protestoch víťazne vezie minister vnútra Daniel Lipšic. S tým, že by tu nešlo o vlek KDH, ale priamo osoby jedného ambiciózneho politika, ktorý nebezpečným spôsobom objavuje čaro populizmu. A o tom už nehovoria len odštiepenci z radov organizátorov, ale aj politici naprieč spektrom (od SDKÚ, cez Smer až po Bélu Bugára) a ľudia, ktorí sa zaoberajú bezpečnostnou problematikou (Milan Žitný).
Žiaľ, je úplne jedno, aké mená ešte organizátori prihodia na zoznam tých, ktorí by mali podľa nich opustiť funkcie. Je totiž jasné, že žiadne z tých mien funkciu na základe demonštrácií neopustí. Ešte horšie však bude, keď sa úprimný protest verejnosti nechá postupne vmanipulovať do tradičných bojov slovenskej politiky. Gorilej politiky.