Prineskoro na plač
Činovníci SaS sú vrcholne pobúrení. Sasanka je "špinavý pamflet", predvolebná kampaň je najšpinavšia v histórii Slovenska. No vidíte. Nie je to tak dávno, čo sa tí istí politici z praktík najšpinavšej kampane tešili ako malé deti.
Napríklad vtedy, keď sa niekto pokúsil prekrútiť škandál s odpočúvaním novinárov tým, že na internet zavesil nezákonné prepisy nezákonne odpočúvaných telefonátov. Ľudia z SaS vtedy ihneď začali šíriť bludy, podľa ktorých malo mať to, že Robert Kaliňák grobiansky tlačil na novinárku, aby sa venovala kauzám Ľubomíra Galka s rovnakou vervou, s akou sa kedysi venovala jeho vlastným prešľapom, nebodaj nejaký súvis s bezpečnosťou a obranyschopnosťou Slovenska.
Alebo vtedy, keď niekto zavesil na internet spis Gorila, ktorý zakladá podozrenia z rozsiahlej korupcie v časoch druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Po zverejnení Gorily sa ľudia SaS tiež nepýtali, kto tým čo sleduje. Nekričali o najšpinavšej kampani ani o špinavých pamfletoch. Namiesto toho spustili víťazoslávne reči o presluhujúcich politikoch, s ktorými nechcú mať nič spoločné.
Ako vidno, niet nad osobnú skúsenosť. Sasanka ukázala Richarda Sulíka, ako ochotne rozpráva svojej, jemne povedané kontroverznej známosti informácie a postrehy zo zákulisia vlády, parlamentu či volieb generálneho prokurátora… A pre SaS sa až týmto stala predvolebná kampaň špinavou? Smiešne.
Samozrejme, že z vecného hľadiska sú medzi jednotlivými prípadmi rozdiely. Kauza odpočúvania je škandálom vojenskej kontrarozviedky a ministerstva obrany, pretože špicľovali ľudí, ktorí sa nedopustili nijakého protizákonného konania. Kauza Gorila, ak by sa vyšetrovaním podarilo niečo z toho spisu, či nebodaj celý spis dokázať, zaváňa súdmi a väzením pre niektorých z ľudí, čo boli v onom slávnom bratislavskom byte odpočúvaní alebo spomínaní. Kauza Sasanka zase ukazuje šéfa SaS ako politika, ktorý sa nikdy nemal ocitnúť vo funkcii predsedu Národnej rady, a ktorému sa ako koaličnému partnerovi neveľmi oplatí dôverovať.
Napriek zjavným a veľkým rozdielom majú kauzy čosi spoločné. Kauza Gorila neprepukla novinárskymi článkami či vydaním knihy, ktorá by mala svojho autora. Ani Sasanka. Ani pochybné videá, ktoré majú diskreditovať organizátorov protestov. Ani spravodajsky sa tváriace materiály, ktoré sa týkajú ľudí z 99 percent, ani materiály o ministrovi vnútra Danielovi Lipšicovi.
Činovníci SaS majú pravdu v tom, že predvolebná kampaň je špinavá. Zabúdajú však na jedno. Kampaň založená na špinavých praktikách by mala o čosi menšie šance na úspech, keby sa vždy nenašli politici, ktorí si myslia, že z nej môžu ťažiť. Ako napríklad politici z SaS – až do chvíle, keď sa kampaň začala týkať ich samotných.