Kedy bude dobre
Kedy bude na Slovensku dobre? Keď bude vládnuť Smer sám? Keď vládnuť nebude, pretože ho prečíslia ostatné strany napravo od stredu?
Keď medzi Smerom a časťou pravice dôjde ku koaličnému kompromisu? Alebo keď bude vládnuť niekto celkom iný, nový? Namiesto odpovedí sa núka iba ďalšia otázka: existuje vôbec nejaká uspokojivá odpoveď na zle položené otázky?
Predčasné voľby nespadli z neba. Konajú sa preto, lebo pred piatimi mesiacmi sa z vlastnej vôle rozpadla vláda. Nikto ju nenútil, donútila sa sama. Tieto voľby nie sú panským huncútstvom, ktoré nás má všetkých oklamať. Keď sa rozpadne výkonná moc v štáte, nové voľby sú tým najprirodzenejším riešením. A o tom, že výkonná moc v štáte sa rozpadla, dnes nemôže byť pochýb. Nie po skúsenosti tých tristných piatich mesiacov, od októbra dodnes.
Otázku z úvodu, kedy bude „na Slovensku dobre“, zodpovedať nevieme. Horšie však na Slovensku určite nebude vtedy, keď si uvedomíme nielen všetko to, čo sa voľbami riešiť dá, ale aj to, čo sa nimi riešiť nedá.
Voľby v pluralitnej demokracii neriešia boj Dobra so Zlom. Stokrát si povieme, že volíme nejaký program, v skutočnosti volíme iba ľudí, ktorí o sebe tvrdia, že budú ten program plniť. Môžeme si povedať, že volíme nejaké hodnoty, v skutočnosti volíme iba ľudí, ktorí o sebe tvrdia, že sa nimi riadia, alebo chcú riadiť. Nič nás neoprávňuje myslieť si, že sme lepší iba preto, lebo my volíme „svojich“.
Voľby sú našim právom, nie povinnosťou. Nemá preto zmysel hulákať na ľudí, aby išli voliť aj vtedy, keď voliť nechcú – či už preto, lebo sú nahnevaní na celú politickú scénu, alebo preto, lebo ich kandidáti ich sklamali a oni predbežne nikomu inému neveria. Alebo hoci len preto, lebo skrátka neveria, že ich hlas má nejakú váhu.
Kto by sa tomu úprimne čudoval? Po všetkej tej špine, ktorá sa vyliala v posledných mesiacoch, po chaose a neradostnom vývoji posledných rokov, ale aj vzhľadom na dlhý zoznam všetkých zlodejstiev, podlostí a manipulácií, ktorým boli voliči vystavení počas dvadsiatich rokov od pádu totalitného režimu? Po tom, ako stranám vypadáva zo skríň jeden kostlivec za druhým, a ako sa z „nových“ vykľúvajú podvodníci či dobrodruhovia? Ľudia, ktorí sa na základe svojich zlých skúseností dobrovoľne vzdávajú svojho práva voliť, môžu mať pre svoje rozhodnutie sakramentsky dobré argumenty. A dnes možno ešte oveľa viac ako inokedy predtým.
Kríza dôvery nie je vymyslený pojem. Politika na Slovensku nepochybne práve takou hlbokou krízou prechádza. Lenže medzi demokratickými prostriedkami, ktorými sa dá taký vývoj ovplyvniť, ešte stále na poprednom mieste figurujú voľby. Také voľby, v ktorých sa voliči nenechajú balamutiť či rovno zastrašovať rôznymi zle položenými otázkami. Sú veci, ktoré jedny voľby ovplyvniť nemôžu. To však vôbec neznamená, že neovplyvnia nič. Závisí od nich veľa.