O pragmatizme
O nevídanej ústretovosti Roberta Fica voči opozícii sa už v priebehu tohto týždňa popísalo dosť a dosť. Škoda by však bolo zabúdať na druhú stranu mince. Na zmenu atmosféry na našej scéne vôbec nepostačí, keď svoje správanie zmení iba jedna strana, hoci aj najsilnejšia.
Ešte raz si zopakujme, že z hľadiska výsledku je úplne jedno, či Fico „iba“ pragmaticky zmenil taktiku. I keby politika k poznaniu, že menej konfrontácie a viac kooperácie mu bude len na úžitok, doviedol čisto pragmatický kalkul, neznamená to, že to tak nie je dobre.
O čo smutnejší je pohľad na druhú stranu. Tam si ešte aj týždeň po volebnom debakli nadávajú do chrapúňov a nie sú schopní dohodnúť sa ani len na tom, kto obsadí jedno z dvoch podpredsedníckych miest v parlamente, ktoré im Smer ponúkol.
Argumentácia oboch sporiacich sa strán má niečo do seba. Je pravda, že z hľadiska volebného výsledku by malo druhé opozičné kreslo podpredsedu Národnej rady (to prvé patrí KDH) pripadnúť Igorovi Matovičovi, respektíve jeho nominácii. Nie je to síce nikde tak napísané, ale je to logické. Na druhej strane je však pravda i to, že v poslaneckých laviciach s výnimkou samotného Matovičovho klubu (a ani to nemusí byť také isté) dnes sotva sedí taký jedinec, ktorého by sa pri počutí mena lídra Obyčajných nezmocňovali, jemne povedané, nepekné myšlienky.
Ak sa nedohodnú, o druhom opozičnom podpredsedovi Národnej rady napokon rozhodnú až svojím hlasovaním poslanci Smeru. Z veľkorysej ponuky sa tak stane akurát zdroj ďalšieho malého poníženia opozície. Lenže Fico v tom bude tentoraz celkom nevinne.
Ešte čosi človeku pri pohľade na opozičnú biedu napadne: dámy a páni, to ste mysleli naozaj vážne, že ak by vám to okolnosti (voliči) čo i len trochu dovolili, v týchto dňoch a v takejto zostave by ste skladali ďalšiu superkoalíciu, ďalšiu vládu? Že by sme dnes o chrapúňoch, o vrážaní dýk do chrbta a podobne, nepočúvali v súvislosti s delením stoličiek v parlamente, ale rovno pri delení moci v štáte? A že by sme zároveň s tým boli opäť dennodenne poúčaní o tom, aká skvelá, programovo kompaktná a hodnotovo čistá vládna zostava u nás vzniká? Dámy a páni, dajte sa vypchať.
Samozrejme, že Smer si momentálne, vzhľadom na výsledok volieb, môže dovoliť pokoj. Samozrejme, že opozícia sa po týchto voľbách ocitla v celkom inom rozpoložení. A do tretice, samozrejme, že boj pravice o nových lídrov a nové prerozdelenie teritórií sa ešte len začal. Nič z toho však nezmenší pocit trápnosti pri pohľade na nich.
Rozdiel medzi opozíciou a Ficom je dnes v tom, že my síce zatiaľ ešte nevieme, či je „nový Fico“ dielom osobného prerodu, alebo pragmatickej úvahy, zato však naisto vieme, že opozícia má veľký problém už i len s tým začať sa správať pragmaticky.