Pridrahé meškanie
Odklad spustenia blokov atomovej elektrárne Mochovce o rok nebude lacná záležitosť. Slovenské elektrárne, v ktorých má 34-percentný podiel štát (a vláde by to tak nemalo byť jedno), prídu za rok o tržby za nevyrobenú elektrinu v sume takmer 400 miliónov eur! Rok meškania spôsobí, že sa oddiali čas, keď sa náklady na výstavbu odpíšu a elektráreň začne tvoriť zisk. Bez odpisov by dva bloky mohli dávať ročný zisk vyše sto miliónov eur ročne. Tretina z týchto peňazí na prípadných dividendách pre štát bude meškať.
To však zďaleka nie je všetko. Na výstavbe blokov Mochoviec sa cez odpustené dividendy podieľa nepriamo aj štát a tiež verejné financie. Oddialenie výstavby znamená predraženie. Už teraz elektrárne hovoria, že náklady budú 3¤miliardy eur, aj keď pred štyrmi rokmi hovorili o sume 2,8 miliardy eur a predtým dokonca len o 1,8 miliardy eur.
Pri dostavbe Mochoviec sa nehrá o fazuľky. Rýchla výstavba mohla za určitých okolností zmierniť tlak na zvyšovanie daní, ktoré si konsolidácia verejných financií vyžaduje. Takisto strata príspevku rýchlejšej dostavby na hrubom domácom produkte na úrovni jednej desatiny percenta nie je zanedbateľná.
Ako sa k projektu pristupuje, je však až zarážajúce. Elektrárne povedia, že to bude o rok neskôr v štýle, akoby sa nič nedialo. Pre talianskeho privatizéra je možno takýto prístup v poriadku, no slovenská vláda by na to nemala pristúpiť. Keď však štátny tajomník ministerstva hospodárstva zodpovedný za energetiku povie, že oficiálne nič nevie a iba v médiách sa dočítal, že Mochovce majú meškať, tak to je už silná káva. Vie nominant SaS na ministerstve vôbec o tom, že odklad Mochoviec je v reči ekonomiky mínus 400 miliónov eur a doplatí na to aj štát?
Hlavná zodpovednosť za meškanie je však na strane elektrární. To, že projekt nebude hotový načas, sa v kuloároch hovorilo už dávno. Na zamyslenie je, prečo elektrárne sľubovali také termíny. Pri sľuboch pritom stáli vedľa predstaviteľov vlády, ktorá o dostavbe Mochoviec hovorila ako o dôležitom politickom cieli.
Okolo Mochoviec sa dejú zvláštne veci hneď od privatizácie (hoci aj pred ňou). Najprv navonok nebolo jasné, či do projektu Taliani pôjdu, aj keď ekonomika hovorila po zdražení elektriny jasnou rečou, podobne ako technický stav rozostavanej elektrárne. Pri štarte dostavby sa však prudko navýšili náklady. Dostavba sa uskutočňovala prakticky bez reálnej súťaže a medzi dodávateľmi bola od roku 2008 aj firma poradcu vtedajšieho premiéra a tiež dcérska spoločnosť talianskeho Enelu. Štát aj tak dal projektu všetku váhu, keď sa vzdal dividend z elektrární až do roku 2014.
Tretí a štvrtý blok Mochoviec môžu Slovensku jednoznačne pomôcť. Je to dobrý projekt. Aby sa však stavalo rýchlo, treba šikovnejších manažérov a obozretnejšiu vládu. A ekonomiku projektu určite treba zosúladiť aj s bezpečnosťou.