Pridlhý prvý apríl
Zuzana Zvolenská sa domnieva, že zvýšenie platov zdravotných sestier, ktoré sa podľa zákona malo odohrať od nedele, ale nemocnice a ambulantní lekári naň nemajú peniaze, bolo "nepríjemným prvoaprílovým žartom"Ivana Uhliarika. Nie je to tak. Situácia je horšia.
Základom aprílových fórov je predsa moment, keď vtipkár zakričí: „Apríl!“. Vtedy vieme, že sme naleteli. Osvietení sa zasmejú, zachmúrení sa urazia, život však ide ďalej. V našom zdravotníctve to neplatí. To, čo je zúfalé prvého apríla, bude rovnako zlé aj druhého či tretieho. A ak sa s tým urýchlene čosi nespraví, bude to už len horšie.
Nie je možné, aby bol porušovaný zákon, podľa ktorého mali sestry k začiatku apríla dostať pridané. Nátlak na sestry, ktorým sa na niektorých pracoviskách vyhrážajú prepúšťaním, prípadne sa ich pokúšajú preradiť na iné pozície, je rovnako protizákonný, i keď môže byť ťažšie dokazovať ho. Čo zostáva? Prvým krokom štátu musí byť zvýšenie platieb za svojich poistencov.
Prvá vláda Roberta Fica mala v programe zvýšenie platieb na päť percent z priemernej mzdy. Tie v skutočnosti v poslednom roku jej vládnutia ešte klesli: na 4,78 percenta zo 4,9 percenta. I keď si vtedajší minister Richard Raši pochvaľoval, že nominálne platby vzrástli (asi o tri eurá mesačne za jedného poistenca), veľa nadšenia tým nevzbudil ani u lekárov, ani medzi zdravotníckymi odborármi.
Rozdiel medzi prvou Ficovou vládou a vládou Ivety Radičovej bol v tom, že Ivan Mikloš pre istotu ani nepripustil, aby sa do vládneho programu dostala o 5-percentných platbách nejaká zmienka. Uhliarik sa najprv tváril skrúšene, no neskôr sa dokonale zžil s Miklošovou argumentáciou, podľa ktorej sú v nemocniciach obrovské skryté rezervy, ktoré vraj treba odhaľovať namiesto zvyšovania prílevu peňazí od štátu.
Výsledok? Rebélia lekárov, ktorá takmer ochromila verejnú zdravotnú starostlivosť. Platby na úrovni štyroch percent. A keď poslanci navrhovali v novembri minulého roka ich zvýšenie na 4,37 percenta, Mikloš sa vyhrážal, že stiahne návrh štátneho rozpočtu, pretože by to osudovo zasiahlo náš predpokladaný deficit verejných financií…
Jedna vec je, že Uhliarik mal z funkcie vyletieť najneskôr už vtedy, keď začali lekári dávať hromadné výpovede. Druhá vec bude, čo zmôže s problémami, ktoré v zdravotníctve vyrobili všetky doterajšie vlády, Zvolenská. Politici sa môžu prekrikovať, koľko len chcú. Môžu si vyčítať, komu a kde zmizli aké peniaze (či Zvolenskej vo VšZP, alebo Uhliarikovi jeho liekovými a inými „reformami“). Môžu koľko chcú nadávať na nemocničné manažmenty, ktoré majú byť skorumpované či zle hospodáriace. Dokiaľ bude štát, za ktorý sú zodpovední, najväčším neplatičom v systéme, dovtedy budú tými najväčšími vinníkmi dnešného stavu oni sami. Tento prvý apríl trvá už dve dekády.