Druhý pokus
Keď v roku 2010 Viktor Orbán vyrukoval s myšlienkou plošne udeľovať občianstvo Maďarom žijúcim mimo "anya ország", na slovenskej strane okamžite prepukla hystéria. Bolo krátko pred voľbami a lepší spôsob, ako znovu oživiť slovenský pocit ohrozenia Maďarmi, by azda nikto nevymyslel. Až to vyzeralo, že Orbán sa dohodol s Ficom...
Výsledok bol taký, že slovenské „protiopatrenie“ začalo platiť skôr, ako v Budapešti prijali novú legislatívu, ktorou „prevzali zodpovednosť za osud Maďarov žijúcich mimo jeho hraníc“.
Z hystérie nemôže vzniknúť nič dobré a na tom, že slovenský zákon o dvojakom občianstve nie je dobrý, sa zhodnú asi všetci. Lenže predchádzajúca vláda napriek tomu, že o tejto otázke intenzívne diskutovala, ju nedokázala dotiahnuť do úspešného konca.
A tak čo si Fico rýchlo pred voľbami v roku 2010 ukuchtil, to na neho počkalo.
Ideálne by bolo, keby sa Bratislava v tejto otázke, dotýkajúcej sa priamo suverenity Slovenska, dokázala dohodnúť s Budapešťou, lenže na dohodu treba vždy dvoch a Orbán zjavne nemá záujem nič meniť, lebo mu vyhovuje stav, keď si z príslušníkov maďarskej menšiny môže robiť vlastných rukojemníkov.
Navrhované riešenie, ktoré umožňuje našim občanom získať občianstvo cudzieho štátu na základe trvalého pobytu bez toho, aby stratili slovenské, sa dá považovať za krok správnym smerom, aj keď k dokonalosti má ďaleko.