Nová ponuka nestačí
Víťaz volieb sa obvykle ešte nejaký čas po nich vezie na vlne svojho úspechu, kým porazení akoby sa stávali ešte o čosi porazenejšími. Napriek tomu, výsledky interného prieskumu preferencií, ktorý si objednala SDKÚ v agentúre Focus, nie sú len obvyklé.
SDKÚ sa podľa prieskumu zmieta pod hranicou štyroch percent. A to aj po tom, čo Mikuláš Dzurinda ohlásil svoj odchod z funkcie, nasledovaný svojím korunným princom Ivanom Miklošom. Aj po tom, čo sa o šéfovskú stoličku chystá strhnúť súboj medzi Luciou Žitňanskou, ktorú za svoju nástupníčku označil Dzurinda, a Pavlom Frešom, ktorého do boja vyburcovali krajské predsedníctva. Viliama Novotného asi netreba brať za ich reálneho súpera, ale dojem, že SDKÚ možno nakoniec nebude až takým mŕtvym monolitom, podporuje svojou kandidatúrou aj on.
Ak voľný pád SDKÚ pokračuje aj v tejto, v podstate pre ňu nádejnej situácii, nemusí za tým byť už iba efekt porazeného. Začína to skôr už pripomínať odchod do dejín v štýle mečiarovského HZDS.
„Po facke, ktorú sme dostali od voličov, je úplne jasné, že nestačí iba premaľovať fasádu, vymeniť tváre a dať si inú nálepku. Dôveru voličov si získame iba tak, že im dáme úplne novú ponuku,“ tvrdí Žitňanská. Zdá sa, že „novú ponuku“ si väčšina potenciálnych voličov predstavuje bez Žitňanskej na čele SDKÚ.
Frešo sa na rozdiel od šéfom požehnanej nástupníčky zatiaľ prezentuje o čosi výraznejšou „novou ponukou“. Má pravdu v tom, že tradičný mestský pravicový volič sa od SDKÚ odvrátil a logické by preto bolo snažiť sa o väčší prienik na vidieku. Aj za cenu skonzervatívnenia: preto tie reči o ľudovej, národnej, kresťanskej a ktovie ešte akej strane.
Ak pominieme názorové a hodnotové kotrmelce, ktoré by sa v takom prípade zrejme museli udiať v hlavách mnohých členov i doterajších voličov tejto strany, Frešov záchranný plán by čisto technicky mohol fungovať. Nebyť jedného problému: priestor je už obsadený. Nová ponuka nestačí. Je potrebné aj mať ju komu ponúkať.
Roky rokúce si slovenská pravica (a SDKÚ v prvom rade) pestovala pocit, že vidiek je oblasťou zaostalých milovníkov starých poriadkov. Ideálom jej vidieckeho voliča bol človek, ktorý chce z vidieka zdupkať, nie zostať tam a zdieľať tamojšie hodnoty a životný štýl. Teoreticky na vidieku mohlo kraľovať KDH, to by však nesmelo preceňovať úlohu náboženstva, ale najmä by nesmelo byť večne v závese ekonomických expertov a teórií toho prvého pravicového typu…
A tak u nás na vidieku momentálne kraľuje Smer. Jednoducho preto, že vidiek a ľudí, čo tam žijú, berie vážne. Iste aj preto, lebo sa tlačí do konzervatívnych polôh, za čo ho oprávnene kritizuje progresívna ľavica. Sú to paradoxy? Možno, ale Smeru to vynieslo nevídané víťazstvo vo voľbách a vyše päťdesiat percent popularity ešte aj mesiac po nich. V prieskume, ktorý ukazuje, aké malé sú dnes šance SDKÚ na návrat na výslnie.