Trocha peňazí
To sa to vykrikuje, že vláda rieši finančnú situáciu štátu na úkor chudobných dôchodcov, keď človek sedí v opozičnej lavici, však? Vstupom do vlády sa odrazu zisťuje, že sa to dá a že niektorí dôchodcovia ešte stále nie sú dosť chudobní na to, aby im nebolo možné trošičku pustiť žilou...
V štáte, v ktorom je priemerný starobný dôchodok nejakých 370 eur, je nonsens deliť penzistov na tých, ktorí sa už nemôžu, a tých, ktorí sa ešte môžu uskromniť. Rovnaký nonsens je odvíjať toto delenie od priemernej mzdy.
Lenže práve to je to, čo sa nová vláda, za súhlasného potlesku opozície, chystá ešte o čosi „vylepšiť“. Kým doteraz sa nároky na výšku penzie začínali znižovať pri hodnote 1,25-násobku priemernej mzdy, v budúcnosti to má byť už rovno na jej úrovni. Inými slovami, ten, čo zarábal aspoň priemernú mzdu, sa ešte o čosi viac „solidarizuje“ so Sociálnou poisťovňou, v ktorej nie sú peniaze.
To je však zaujímavé poňatie solidarity.
Desiatky rokov sa zo sociálnych odvodov „neviditeľných“ v rámci štátnych rozpočtov financovali napríklad stavby veľkých podnikov. Tých, ktoré potom padli za obeť rozkrádačke tisícročia. Počnúc excesmi kupónovej privatizácie, končiac mečiarovskou prichmatizáciou. Z vytunelovaných firiem sa do dôchodkového systému nevrátilo ani ň. Ďalšia garnitúra aspoň voľačo z výnosov z privatizácie presunula do rozpočtu Sociálnej poisťovne, no zďaleka to nestačilo. Tým skôr, keď systému vzápätí vyrobila novú sekeru druhým pilierom.
Nikto sa nikdy nepýtal na súhlas budúcich dôchodcov. Tí sa so systémom finančne „solidarizovali“, či chceli, či nechceli. So všetkými režimami, so všetkými politickými garnitúrami, ale aj zlodejmi. Ani jeden z tých zlodejov nie je pritom odkázaný na nejaký dôchodok. Nepotrebuje prvý, druhý ani tretí pilier. Tie sú určené pre ľudí, ktorí pracovali, nekradli a voči systému hrali fér. Priznávali svoje príjmy a nezaplatené sociálne odvody spolu s daňami nevymieňali za 4×4 na lízing. S čím, respektíve s kým majú títo ľudia ešte viac „solidarizovať“, než to robili po celý svoj život?
Isteže, systém nie je v poriadku a treba ho finančne zachraňovať. Ústredným heslom je konsolidácia verejných financií. Je nepochybné, že ak by sa začali dôchodkové nároky redukovať už pri ľuďoch, ktorí zarábali priemernú mzdu, ušetria sa nemalé peniaze. Akurát bude dobré nazývať veci pravými menami.
Počkáme si na tú konkrétnu pevnú sumu, o ktorú sa majú po novom valorizovať dôchodky. Na konečnú podobu reformy prvého aj druhého piliera, o ktorej vláda hovorí. Aj na to, ako dopadne plán čiastočne zmrazovať dôchodky čarovaním s ich výpočtom. Je však úplne jasné, že aj vláda, ktorá sa inak dôchodcami rada zaklína, si od nich bude niečo pýtať. Trochu „solidárnosti“? No; predovšetkým trochu peňazí.