Vyradení
Rutina. Novinárka pošle email s otázkami o korupcii mimovládke, ktorá má boj s korupciou v popise práce. Po dohode s ich analytikom. Onedlho jej oznámia, že "po porade" jej nič nepošlú.
Je to čudné, no stále nič mimoriadne. Až kým vyjde najavo dôvod. Direktor Šípoš sa totiž rozhodol, že bude novinárku ostrakizovať a šikanovať. Čo podčiarkne aj tým, že ju osočujúc „podhodí“ na internete.
Nie je to historka z mečiarovských 90. rokov. Reč je o Transparency International a o horlivcovi menom Gabriel Šípoš. Tou novinárkou je redaktorka Pravdy, ktorá sa „dopustila“ hroznej veci: nechala si do telefónu nadávať od vtedy opozičného politika za to, že denník neskáče podľa neho. A nechala sa pritom nezákonne odpočúvať vládnymi úradníkmi. Tých za to najskôr čaká súd, ale to Šípošovi, ktorý na základe prekrútených a nelegálnych odpočúvaní vypisuje o „skorumpovanej“ novinárke, neprekáža. Hlavné je, že odpočúvali „dobrí“ „zlých“, však?
Nie je to prvý raz, čo sa Šípoš správa ako politický aktivista.
Keď im v TIS neprekáža, že riaditeľ rozhoduje o tom, komu odpovedia na email a komu nie, je to ich vec. Napokon, ich vec je aj to, či vôbec odpovedia – i keď, ak im naozaj ide o boj s korupciou, človek by čakal, že budú svoje analýzy ochotne zverejňovať.
Keď sa ale inak vážená organizácia bude venovať priehľadnému vyrábaniu ospravedlneniek pre jednu časť politikov (o nič menej skorumpovaných, než iní), keď jej nebude nič hovoriť nestrannosť, ktorou sa oháňa, keď si jej šéf bude osobovať právo rozhodovať, koho treba vraj „vyradiť zo slušnej spoločnosti“, nebude to už len ich vec. V TIS by mali niečo urobiť. Aby sa jedného pekného dňa sami „nevyradili“.