Neústupná cirkev
Robert Fico je ako premiér povestný tým, že dobre vychádza s katolíckou cirkvou. Už počas svojej prvej, koaličnej vlády jej v mnohom ustupoval a napriek tomu, že sa hlási k sociálnej demokracii, si nepálil prsty ani v určitých záležitostiach, akoby sa to od takto orientovanej strany.
Ani po marcových voľbách sa v programe jednofarebnej vlády nespomínajú práva neheterosexuálov ani odluka cirkví od štátu. Naopak, kňazov pozvali do Rady solidarity a rozvoja. Odmeny v podobe aspoň nejakej ústretovosti sa mu však nedostalo, práve naopak. Cirkev si postavila hlavu a nemieni nijako pomôcť pri snahe konsolidovať verejné financie napríklad tým, že by sa vzdala čo len jedného zo svojich početných sviatkov.
Nech už je podiel zodpovednosti prechádzajúcich slovenských vlád a manažérov svetového hospodárstva na súčasnej kríze akýkoľvek, isté je, že pri konsolidácii verejných financií nestačí, aby si štát a jeho občania uťahovali opasky. Na rad konečne prichádzajú banky, veľké firmy, zamestnávatelia. Viaceré profesie musia so zvýšením platov počkať, v rozpočtoch hľadajú rezervy i mestá a obce. Tak prečo by nemohol prispieť aj jeden z najbohatších subjektov pod Tatrami – katolícka cirkev?
Hoci o jeden sviatok by nemali prísť len veriaci, ale plánuje sa aj zrušenie jedného občianskeho, biskupi sa zaťali odvolávajúc sa na základnú zmluvu so Svätou stolicou. Nuž, nech sa otvorí, hádam sa v nej nájdu aj iné záväzky, ktoré by sa dali prehodnotiť. Napríklad ohľadom výhrad vo svedomí…
Sotva by niekto chcel rušiť trojdňové voľno na Vianoce, ktoré už dávno prerástli náboženský charakter a stali sa rodinným sviatkom všetkých vrstiev spoločnosti. Podobne Veľká noc. Traja králi a Všetci svätí tiež zapustili hlboké korene v ľudových tradíciách. V piatom júli zasvätenom solúnskym bratom sa skĺbili najstaršie národné dejiny so súčasnou kultúrou.
Ostáva 15. september. Uctievanie Panny Márie ako sedembolestnej povolil v roku 1727 pápež Benedikt XIII., v roku 1913 Pius X. stanovil tieto oslavy na 15. septembra a až v roku 1966 ju Pavol VI. vyhlásil za hlavnú patrónku Slovenska. Samozrejme, nie celej krajiny, ale iba jej katolíkov. Aj tak sa mariánsky kult v tento deň sústreďoval na Baziliku minor v Šaštíne. Východniari a Stredoslováci sa ho veľmi nechytali, dodnes majú najväčšie oslavy Ježišovej matky v iných termínoch.
Ustanovenie 15. septembra v roku 1994 za celoštátny sviatok teda nebolo spontánne, skôr išlo o predpis. Keď vtedy cestujete po republike, tak aj v „najkatolíckejších“ okresoch vidíte ľudí skôr v záhradke či na futbalovom ihrisku ako v kostole.
Keď sa niekto nástojčivo chce zúčastniť na omši priamo v Šaštíne, iste na to z presvedčenia obetuje deň dovolenky alebo sa tam vyberie najbližší víkend, lebo náboženské obrady na Záhorí trvajú niekoľko dní.
Hovorca KBS Jozef Kováčik raz povedal, že katolícka cirkev sa neusilovala o zaradenie prikázaných sviatkov do kalendára, ale rešpektuje zoznam, s ktorým sa identifikuje verejnosť. To by malo platiť aj o 15. septembri.