Pomaly s tou eufóriou
Na odhalení Davida Ratha bola šokujúca tá priamočiarosť: milióny v škatuli, milióny pod podlahou. Všetci tušíme, že nie je len také jednoduché vojsť do banky s kufríkom a uložiť si na konto desať miliónov.
No keď sa napokon ukáže, že aj celkom inteligentný politik tento problém rieši skrýšou na úrovni príslovečného vankúša, prekvapí to asi každého, kto ešte nemal Rathove starosti s prebytočnou hotovosťou.
Aj preto prípad vyvolal v Česku, ale čiastočne i u nás, taký mediálny hluk. Až taký, že prezumpcia neviny, ktorou sa inokedy všetci (politici i novinári) zaprisahávajú, musela, chuderka, dostať infarkt. Prichytenie opozičného politika, ktorého mal pre jeho jedovaté vystúpenia kde-kto v zuboch, vyvolala vo vládnych kruhoch a provládnych médiách takmer eufóriu. Ako by sa nebodaj blížil koniec politickej korupcie.
Na druhej strane, možno tiež pre tú priamočiarosť, sa vyskytli pokusy hľadať za Rathovým zatknutím konšpiráciu vládnej pravice proti opozičným sociálnym demokratom. Tieto pokusy ustali, keď sa vedenie ČSSD od Ratha promptne dištancovalo, ale najmä po tom, čo sa proti nemu objavovali nové dôkazy.
I tak je na katarziu privčas. Od úvah na tému: „Už bolo na čase, aby polícia konečne chytila aj veľkú rybu“, k skutočnej spravodlivosti je ešte cesta ďaleká. A vieme, že trestnoprávna imunita poslancov, v Česku či u nás, nie je tou hlavnou prekážkou.
Samozrejme je správne, že náš parlament sa plánuje s imunitou ihneď po prázdninách vyrovnať. Lenže imunita je iba časť problému. Politici prichytení pri korupcii sa vyskytli aj u nás. Možno nie veľké ryby typu Ratha a nie s desiatkami miliónov korún pod podlahou, ale nejakí sa predsa našli. Skončilo sa to všetko veľmi jednoducho: bez odsúdenia.
Až keď bude Rathovi na súde dokázaná vina a až keď bude odsúdený, budeme môcť dávať českú spravodlivosť za príklad tej našej (alebo sa ukáže ako nevinný – nezabúdajme na tú zinfarktovanú nešťastnicu). No čo sa spoločenskej katarzie týka, odsúdenie jedného korupčníka, akokoľvek známeho a mocného, by ešte zďaleka nepostačilo.
Kedy sa citeľne zníži korupcia politikov? Je to trochu podobné ako s trestom smrti. Prevencii málo pomôže, ak ten, koho chytia, dostane drakonický trest. Viac by jej pomohlo, keby chytili každého. Alebo aspoň takmer každého. To, čo má silu odstrašovať, nie je výška trestu, ale istota, že budete chytení.
Známy český profesor sociológie Jan Keller v súvislosti s Rathom spomína odhady, podľa ktorých v rukách korupčníkov každoročne uviazne asi 15 percent štátnych zákaziek. Z toho vyplýva, že kauzou Ratha bolo odhalených 0,04 percenta prostriedkov, ktoré každoročne zmiznú. Teraz už teda zostáva iba nájsť zvyšných 99,96 percenta… To je dosť pádna odpoveď na otázku, prečo je eufória z dolapenia jedného politika nemiestna. A nielen v Česku. U nás sú tie čísla ešte horšie, keďže my sme si zatiaľ nechytili ani len toho Ratha.