Zaspaté Slovensko
V Bratislave sa v sobotu konal tretí Dúhový pochod... a nič sa nestalo. Svedčí to azda o tom, že Slovensko sa aj v tejto oblasti stáva štandardnou krajinou? Aj keď je tu drobný náznak zlepšenia, bolo by predčasné tešiť sa.
Je fajn, že celá akcia prebehla dôstojne, no bez masívnej policajnej ochrany by sa účastníci tohto podujatia po uliciach mesta pohybovať nemohli, čo dokazuje, že intolerancia časti populácie, ktorá potrebuje ventilovať svoje homofóbne komplexy na verejnosti, je stále obrovská.
Druhý, azda oveľa dôležitejší, odkaz je ten, že podujatiu sa nedostalo výraznejšej politickej podpory. Dúhovému pochodu nevyjadrila podporu vláda ako celok ani žiadny minister jednotlivo. To, že „sociálna demokracia“ čuší ako voš pod chrastou, svedčí o jej skutočnom hodnotovom ukotvení.
Gejov a lesby teda čaká ešte dlhá cesta. „Tešiť“ ich môže azda iba poznanie, že Slovensko bolo vždy prispaná krajinka, neustále dobiehajúca Západ.
„Čo vo vzdelanom svete bolo dávno samozrejmosťou, to u nás čo len spomenúť znamenalo odvahu i obavu pred odsudzujúcou kritikou,“ píše vo svojich spomienkach Hana Gregorová.
Pri presadzovaní práv žien musela slávna spisovateľka bojovať s neprekonateľnými dobovými konvenciami. Po vzniku 1. republiky sa však ženy napokon dočkali volebného práva a dnes ho už nikto nespochybňuje.
Rovnako to raz bude i s registrovanými partnerstvami. Kým sa tak však stane, budú musieť gejovia a lesby stále pripomínať svoju situáciu.