Osoby a obsadenie
Pre väčšiu názornosť si na chvíľu zameňme osoby a obsadenie. Predstavte si, že by Smer vyriešil "problém" verejnoprávnej televízie týmto spôsobom: Najprv by oprášil jeden starší nápad a zlúčil by televíziu s rozhlasom. Za dočasného riaditeľa nového supermédia by Pavol Paška ako predseda Národnej rady ustanovil šéfa rozhlasu (ktorý by bol, na rozdiel od šéfa televízie, pre Smer politicky prijateľnou osobou).
Zákon o rádiotelevízii by presúval voľbu nového riaditeľa z rúk členov príslušnej rady rovno do rúk poslancov. V dôvodovej správe zákona by k tomu nejaký z „expertov“ Smeru napísal túto úžasnú vetu: „Aj napriek tomu, že návrh zákona prenáša voľbu generálneho riaditeľa RTVS na poslancov Národnej rady, súčasne prostredníctvom novo kreovanej rady, zostavenej z nezávislých odborníkov, vytvára predpoklady nezávislého a odborného posudzovania činnosti a vysielania tohto média.“
Ešte pred hlasovaním o kandidátoch na riaditeľa by potom minister kultúry Marek Maďarič „posedel“ s vládnymi poslancami, o čom by vzápätí referoval takto: „Môžem povedať svoj názor, ktorý som dnes nezáväzne vyslovil, že najlepšie kritériá spĺňa …“ (dosaďte si meno práve toho človeka, ktorého za dočasného šéfa predtým vymenoval Paška). Čuduj sa svete, parlament by vzápätí z vôle vládnych poslancov urobil šéfom rádiotelevízie práve toho človeka, ktorý vyhovoval Paškovi i Maďaričovi. Vybavené.
Niežeby Smer takúto inscenáciu nedokázal skonštruovať. Koniec koncov to, čo vidíme v prípade odvolávania Miloslavy Zemkovej, z žánru nijako nevybočuje (nedá sa skrátka poprieť, že domovskou scénou Dušana Jarjabka je opereta). Lenže smola je v tom, že tá inscenácia opísaná v úvode článku v skutočnosti prebehla v réžii bývalej vlády.
Bola to SaS, ktorá presadila zlúčenie STV a SRo. Bol to Richard Sulík, ktorý urobil Zemkovú dočasnou šéfkou. Z dielne Daniela Krajcera vzišiel zákon, podľa ktorého riaditeľa volia rovno poslanci. Bol to Krajcer, ktorý tak „nezáväzne“ loboval za Zemkovú na stretnutí s koaličnými poslancami. A bola to Zemková, ktorá potom elegantne vyriešila pôvodný Krajcerov problém so Štefanom Nižňanským (za ktorého érou v STV pritom naozaj nikto nežiali, dodajme).
Ešte raz si predstavte, že by pred dvoma rokmi išlo o Smer a nejakého „smeráckeho“ riaditeľa RTVS. Ešte dodnes by sa od stien Himalájí odrážala ozvena kriku, ktorý by nastal. A najhoršie na tom je, že do značnej miery právom. Jedna strana kričí, keď tá druhá účelovo mení zákony, aby dosiahla svoje ciele. Situácia sa otočí vtedy, keď tá strana, čo kričala, pri prvej príležitosti využije tie účelovo zmenené zákony na svoje vlastné ciele. Čo je presne to, čo sa deje teraz. Zemková bola asi takou nepolitickou kandidátkou, ako nepoliticky prebieha jej súčasné odvolávanie. Žiaden krik na tom nič nezmení.