Zo všedných vzácne
Slovenské potraviny sa stávajú vzácnosťou. Ani zabudnutý Tuzex neponúkal taký cudzokrajný sortiment ako dnes hociktorý obchodný reťazec. Ani nemohol, špecializoval sa na delikatesy, lenže reťazce predávajú čoraz viac základných potravín z dovozu.
Nikomu by po Novembri neprišlo na um, že o dve desaťročia bude mať na tanieri mdlé brazílske kurčatá alebo salámy, do ktorých zapracovali bravčové zo západoeurópskych výpredajov. Slovensko malo plné maštale dobytka, ošípaných, zeleninári z juhu posielali vlaky papriky do Prahy, Ostravy. Už dávno to nie je pravda.
Veď ani na trhovisku si našinec nie je istý, či si kupuje cesnak od domáceho drobnopestovateľa, alebo z Číny. Pravé slovenské výrobky medzitým dražejú. Kilo nefalšovanej bryndze, nie tej, ktorú ponúkajú supermarkety, ale ovčiari, už stojí od 9 do 12 eur.
Ešte nedávno všedné veci sa stávajú drahocennými ako soľ v rozprávke. S úbytkom slovenských potravín prichádzame o esenciu krajiny, jej chuť, pôvodnosť. Rovno pred očami nám pustne pôda. Popri cestách rozosiate bilbordy upozorňujú, ako dôležité je kupovať vlastné potraviny, lebo prinášajú zamestnanosť, obrobené polia a rovno za bilbordmi rastie burina…
Čosi sme prestrelili. Nová vláda sľubuje prísnejšie postihy pre dovozcov podradných potravín, potrebný je však najmä jasný program na oživenie domácej výroby.