Samozrejme, Figeľ
Odkaz víkendového snemu Kresťanskodemokratického hnutia ohľadom voľby vedenia možno vtesnať do dvoch otázok. Prvá znie: Prečo, prepánajána, opäť Ján Figeľ? Druhá: A kto, prepánajána, keď nie Ján Figeľ?
Kresťanskí demokrati majú za sebou ťažkú sezónu. Ich spoločná vláda s SDKÚ, SaS a Mostom sa skončila katastrofou. Ešte pred voľbami sa zdalo, že to budú práve oni, kto na pravej strane politického spektra katastrofu nielen prežije, ale dokonca prežije ju posilnený. Nestalo sa. Neprekročili svoj osempercentný tieň. Fakt, že napríklad SaS stratila až polovicu svojich niekdajších priaznivcov, alebo že SDKÚ sa dostala až na samý okraj priepasti, mohol byť pritom pre nich len chabou náplasťou.
Stalo sa to preto, lebo Daniel Lipšic svojou samokampaňou na téme Gorila nepritiahol ku KDH dostatok nových voličov? Alebo, naopak, nebyť Lipšica, Jany Žitňanskej a Radoslava Procházku, volebný výsledok by bol ešte oveľa horší? Hm, ako ale potom vysvetliť, že Lipšicov hlučný odchod hnutie, zdá sa, nijako obzvlášť nepoškodil?
Možno je to skrátka tak, že KDH naozaj funguje vo svojom vlastnom časopriestore. Zmeny v tomto časopriestore nebývajú vyvolané vonkajšími okolnosťami, ale zásadne „vnútornou logikou a vôľou“ strany. Predsedovia sa nemenia diskusiou na sneme, ale monarchistickým „odovzdávaním žezla“. Z Jána Čarnogurského na Pavla Hrušovského a z Hrušovského na Figeľa – čo Hrušovský v sobotu zopakoval. Dokiaľ budú túto logiku akceptovať členovia a voliči KDH, dovtedy bude tento faktor dôležitejší ako to, či a aké chyby doterajší predseda urobil.
O Procházkovi si možno myslieť, že urobil chybu ako Lipšic – urobil okolo seba patričný hluk, no neodhodlal sa na ten najdôležitejší krok, na kandidatúru. Myslieť si však možno tiež to, že iba uznal, v akom časopriestore sa nachádza. Teraz bude čakať, kým ho povolá tá „vnútorná vôľa“ strany. Možno ho, tak ako Lipšica, nepovolá. A on potom buď rovnako ako Lipšic hlučne odíde (čo je skôr osobnostná než politická otázka), alebo prijme inú úlohu.
Veta staronového šéfa Figeľa o tom, že bude „razantným, rozhodným, ale zodpovedným predsedom, ktorý bude pevný v postojoch, ale vľúdny vo vzťahoch", by mala vojsť do análov slovenského politického folklóru. Doterajšia história KDH však vyvoláva dôvodné podozrenie, že členovia a priaznivci KDH tej vete rozumejú. Katastrofálny koniec vlády, volebné sklamanie, zlaté padáky či opozičná neschopnosť, to všetko sú námety pre svet za hranicami ich časopriestoru. Členovia a priaznivci KDH existenciu tých námetov nepopierajú a sami sa nimi zaoberajú. Svoje rozhodnutia však podmieňujú celkom inak. Aj preto „samozrejme, Figeľ“.