Princíp a slušnosť
Sotva si možno predstaviť pádnejší dôvod na otvorenie druhého dôchodkového piliera ako to, že sa zásadným spôsobom menia podmienky jeho fungovania. Zdá sa, že vládu pri jej snahe zobchodovať zmenené podmienky s dôchodkovými správcovskými spoločnosťami to netrápi.
Keď prvá vláda Roberta Fica v januári 2008 zrušila povinný vstup mladých do druhého dôchodkového piliera a na pol roka, od januára do júna, otvorila druhý pilier, určite nekonala v súlade so želaniami dôchodcovských správcovských spoločností. Ani vtedy, keď sa potom v novembri druhý pilier otváral znova (do mája 2009). Lenže nebolo to ani preto, že by vláda pokladala za otázku princípu, aby bol druhý pilier dobrovoľný a otvorený. To by takým už zostal. Pre riešenie zlej situácie prvého piliera bolo pritom oveľa jednoduchšie zmeniť pomer odvodov v prospech prvého piliera tak, ako je to dnes. Vláda, ktorá pokojne išla do medzinárodných arbitráží s majiteľmi zdravotných poisťovní, s tým v skutočnosti nemohla mať problém.
Rozdiel medzi prvou a druhou Ficovou vládou je okrem iného v tom, že tá druhá sa v mnohom správa o dosť adekvátnejšie tomu, čo o sebe hovorí. Napríklad zmena pomeru odvodov je odkazom, že dnes to myslí vážne. Fakt, že prakticky ihneď od svojho nástupu rokuje o zmenách v druhom pilieri so zástupcami DSS, zasa svedčí o tom, že sa pritom snaží nepostupovať za každú cenu konfrontačne. Pochopiteľne s tým, že taký mier čosi stojí (financovanie diaľnic…).
To všetko je síce pekné, lenže sporitelia sú celkom mimo hry. Málokedy inokedy by bolo pritom príhodnejšie a spravodlivejšie otvoriť druhý pilier ako práve teraz.
O dobrovoľnosti v súvislosti s druhým dôchodkovým pilierom vo svojom programovom vyhlásení hovorila prvá Ficova vláda a o dobrovoľnosti hovorí vo svojom programe aj tá súčasná. Tá prvá, ktorá sa oveľa menej správala podľa toho, čo o sebe tvrdila, otvárala druhý pilier na dvakrát šesť mesiacov. Tá druhá („úprimnejšia“) sa ho otvoriť nechystá vôbec. Jednosmernú dobrovoľnosť typu: Nemusíš vstúpiť, ale ak áno, máš smolu, za ozajstnú dobrovoľnosť naozaj považovať nemožno.
Sporiteľom v druhom pilieri sa tu neustále okolo úst ťahajú medové motúzy: sú vraj zodpovední, šporovliví, racionálne uvažujúci… a tak ďalej. Je potom len ťažko pochopiteľné, prečo všetky politické garnitúry s týmito vraj zodpovednými a múdrymi sporiteľmi narábajú ako s ovcami neschopnými robiť samostatné rozhodnutia a neoprávnenými svoje rozhodnutia aj meniť. Isteže, ono to pochopiteľné je: vtedy, keď majú záujmy majiteľov DSS prednosť pred záujmami ich klientov.
Trvalé otvorenie druhého piliera bez ohľadu na konkrétne parametre je otázkou princípu. Jeho otvorenie aspoň vtedy, keď sa tie parametre idú zásadne zmeniť, je otázkou slušnosti.