Čakačky
Operácie srdca či transplantácie bedrového kĺbu nepatria medzi zákroky, ktoré sa v nemocniciach kdekoľvek vo svete robia bežne na počkanie.
Vzhľadom na obmedzené finančné, kapacitné a personálne možnosti poisťovní a zdravotníckych zariadení musia na ne čakať i slovenskí pacienti. Ak im plánovaný zákrok nestihnú urobiť do troch mesiacov, sú zaradení na čakaciu listinu.
Aj keď zdravotné poisťovne deklarovali, že chcú čakacie lehoty skrátiť, realita zostáva nezmenená.
V minulosti sa síce objavili nápady, aby si pacienti mohli priplatiť za tzv. prednostnú operáciu, čím by preskočili ostatných v poradovníku, no takýto zámer sa našťastie nepodarilo uskutočniť, lebo ako tvrdia sami odborníci na srdcovo-cievne ochorenia, zdravotný stav kardiaka, ktorý čaká pridlho, sa môže za ten čas dramaticky zmeniť.
Práve tu je do budúcnosti priestor pre súkromné pripoistenie – no spolu s ním by museli fungovať i súkromné kliniky, lebo kapacity existujúcich nemocníc sú nepostačujúce a nedajú sa len tak zvyšovať.
Čo sa dá teda s „čakačkami“ robiť? Prvý krokom by mohlo byť zverejnenie čakacích lehôt v jednotlivých nemocniciach, aby mal každý pacient jasno, kde sa na ktorý zákrok koľko čaká. No už tu sa poisťovne nepochopiteľne bránia, argumentujúc tým, že to ide nad rámec zákona. Pritom zverejnenie takéhoto údaja by pacientom značne uľahčilo život. A o život pacienta ide predovšetkým. Alebo nie?