Pozdrav z Belize
Karola Mella napokon s pomocou Interpolu zatkli v latinskoamerickom štátiku Belize. To ho mohli chytiť ďalej hádam už len vo Francúzskej Guyane. No kým slávny Charri?rov Motýľ neúprosne hľadal spravodlivosť, Slovák obvinený z viacerých ťažkých trestných činov pred ňou uteká.
Podľa všetkého nie na vlastnú päsť. Za posledné roky sa mu až pričasto darilo unikať pred vyšetrovaním a súdnym konaním. V tom príbehu nájdeme priveľa jemu prospešných náhod a procesných chýb (ne)zodpovedných. Akoby sa pre mnohých stal vecným bremenom a radi by sa ho zbavili tak, aby si čudne nadobudnuté statky užíval najlepšie na opačnom konci sveta.Tu však nejde iba o „šikovnosť“ Mella a jeho kumpánov, ale o zvrátený systém umožňujúci, aby sa takýmto šťukám darilo v rybníku. Tu ide o pofidérne zväzky rozličných záujmových skupín, vnútorný zápas v policajných kruhoch a hádam s tým spojené aj účelové úniky informácií (najnovšie v súvislosti s Belize). Tu očividne ide o predstieranú či skutočnú neschopnosť prokurátorov a sudcov si čo len poriadne prečítať európsky zatykač…
Veď čo si asi tak môže pomyslieť poctivý vyšetrovateľ, keď sa mu konečne podarí vypátrať zločinca, no po dvoch týždňoch ho s víťazoslávnym úsmevom prepúšťajú z Justičného paláca? Čo sa ešte musí stať, aby najmä v takýchto zavrhnutiahodných prípadoch namiesto žabomyších vojen o prestíž začali všetci ťahať za jeden koniec?