V mene očisty
Vo Vatikáne pokus o malú revoltu v oddanej slovenskej cirkvi sotva očakávali. Inak by Benedikt XVI. bez akéhokoľvek vysvetlenia neodvolal obľúbeného arcibiskupa.
Z informácií, ktoré sa postupne dostávajú na svetlo Božie, vyplýva, že Bezákovi oponenti pápežovi presvedčivých argumentov na takéto rázne rozhodnutie poskytli pramálo. Netreba sa preto čudovať, že osobitne v Trnavskej arcidiecéze sa s týmto krokom veriaci nechcú len tak ľahko vyrovnať.
Vedenie našej najväčšej cirkvi najprv zaujalo pozíciu mŕtveho chrobáka. Ani po mesiaci sme sa z úst predsedu Konferencie biskupov Slovenska toho veľa nedozvedeli. Akurát to, že takéto citlivé záležitosti sa dajú vyhodnocovať až spätne (o rok, o desať či o tridsať rokov?), no aj tak to podľa Stanislava Zvolenského cirkev zreteľne očisťuje.
Pri januárovej apoštolskej vizitácii sa Róberta Bezáka, ale aj mnohých ďalších funkcionárov vypytovali kadečo, neraz i ľudsky ponižujúco. V minulosti vyšetrovania o pochybnostiach kňazov viedla inkvizícia, ako to vo svojom románe Meno ruže opisuje Umberto Eco.
Dnes sa už našťastie horiace hranice nestavajú, ale horká chuť po tom všetkom v ústach zostáva. V čom sa vlastne Svätá stolica zmenila a čo urobili slovenskí biskupi preto, aby upokojili veriacich? Je to ťažké, keď pravdu má stále iba jeden.