Neprimeranosť
Nárek slovenských bánk, že bankový odvod je nesystémový a neprimeraný, a preto ich zruinuje, je falošný hneď z dvoch dôvodov.
Za prvé, tzv. banková daň platí takmer v celej Európe a jej prijatiu sa minulý rok nebránil ani Ivan Mikloš. Nová vláda len pokračuje v nastúpenom trende, pričom premiér Robert Fico iba opakuje to, čo hovorí už dva roky – namiesto ďalšieho zvyšovania DPH, ktoré by znamenalo ďalšie zdražovanie, chce preniesť časť bremena na banky. Mimochodom, oproti pôvodnému návrhu, v ktorom Smer uvažoval o odvode vo výške 1,35 percenta a neskôr 0,7 percenta by 0,4 percenta malo byť pre bankárov rajskou hudbou a nie dôvodom na sťažnosti…
Za druhé, čo už banky nespomínajú, je návratnosť kapitálu. Tá je v prípade slovenských bánk oproti ich zahraničným matkám až 3-násobná. Ešte raz: ak minulý rok dokázali zvýšiť zisk o tretinu (v absolútnych číslach o 674 miliónov eur!), tak aj po zaplatení okolo 100 miliónov eur sa o svoju ziskovosť určite nemusia obávať ani do budúcnosti.
Bankári iste poznajú tzv. Lafferovu krivku, z ktorej vyplýva, že zvyšovanie daňového zaťaženia má svoje limity. A keďže spotrebné dane na pohonné hmoty a DPH na potraviny sú u nás široko-ďaleko najvyššie, nedá sa očakávať, že by ich ďalším zvyšovaním bolo možné zaplniť štátnu kasu.
Vzhľadom na to, že je kríza, vlády berú tam, kde je. Kde nič nie je, ani čert neberie. V bankách však peniaze sú.