Poistný mačkopes
Základná paradigma – menej štátu a nižšie dane, ktorá tu prevládala v uplynulých rokoch, sa s nástupom novej vlády začína meniť. Ukazuje sa, že jednoduché riešenia – deregulácia, privatizácia a liberalizácia nie sú všeliekom.
Platí to i v zdravotníctve. Súčasný model, v ktorom existuje jedna dominantná štátna zdravotná poisťovňa a dve menšie súkromné, je mačkopes, a tak každé riešenie, ktoré daný stav zmení je vítané.
V otázke ako nastaviť systém zdravotného poistenia, tak, aby bol efektívny, existujú zhruba dva názorové tábory – jedni sa dožadujú ešte väčšej konkurencie, tí druhí vidia riešenie vo vytvorení jednej poisťovne. Netreba asi zdôrazňovať, ktorý z týchto dvoch postojov háji vláda Roberta Fica.
Pacienti ani lekári doteraz príliš výhody existencie viacerých poisťovní nepocítili, pretože podmienky v nich sa od seba príliš nelíšia. Len ťažko sa dá nazvať benefitom napríklad služba – pripomienka o preventívnych prehliadkach prostredníctvom SMS či mailom, ktorú poistencovi pošlú, alebo zľava na niektoré z očkovaní. Bez takých a podobných drobností sa dá skutočne zaobísť.
Jediný, kto doteraz z takto nastaveného systému profitoval, boli vlastníci súkromných poisťovní. Po tom, čo médiami prebehla informácia ako jedna finančná skupina „šikovne“ vytiahla peniaze z poisťovne tak, že si zobrala úver na vyplatenie dividend (čo bolo, samozrejme, právne čisté), pochybnosti o spôsobe takéhoto podnikania začali iste vŕtať v hlave i nejednému zaprisahanému obhajcovi voľného trhu bez prívlastkov. Len ťažko sa dá totiž obhajovať niečo argumentujúc, že je to legálne, keď legitimita takéhoto konania kríva na obidve nohy.
Keď sa diskusia zvrtne na otázku efektívnosti zdravotníctva, ako ozvena sa vždy hneď ozve „neefektívny štát“. Prečo by sa však poistenci mali zmieriť s tým, že časť peňazí odtečie do súkromných vreciek bez toho, že dostanú niečo navyše? Prečo by sa štát nemohol pokúsiť vytvoriť kvalitnú verejnoprávnu inštitúciu, ktorá by bola manažovaná dobre?
Ideálny model v zdravotníctve neexistuje, no v zásade by systém mohol fungovať tak, že popri základnom poistení, hradenom do Všeobecnej poisťovne, ktoré by krylo krajné situácie (asi len málokto si môže dovoliť platiť onkologickú liečbu) by fungovalo pripoistenie (a tu je priestor pre súkromné poisťovne). V podstate tak to pôvodne bolo i zamýšľané, len táto myšlienka nebola nikdy dotiahnutá do konca.
Okrem toho, bežné zdravotné úkony by sa hradili priamymi platbami, čím by sa značne zmenšil priestor pre rôzne zbytočné zákroky (ako sa to deje dnes), sprehľadnili by sa tým finančné toky a zastavil by sa rast nákladov. Či na takýto krok bude mať niekto z politikov odvahu, je však otázne.
Miesto hľadania optimálneho riešenia však v najbližšom čase budeme najmä z úst opozičných poslancov počúvať reči, o tom, že Fico „ide dať zarobiť Pente“. Hoci to boli práve oni, ktorí poistného mačkopsa stvorili.