Sága o imunite
Tak si ju teda predsa len zrušili! Po malom zakopnutí, keď minulý týždeň pri hlasovaní v parlamentnom výbore pre obranu a bezpečnosť chýbali poslanci, v pléne už všetci zákonodarcovia zahlasovali unisono a trestnoprávna imunita bude od septembra definitívne minulosťou.
Patetické reči o novej politickej kultúre, však treba brať s rezervou, lebo žonglovanie s imunitou trvalo až príliš dlho na to, aby niekto uveril, že poslanci odrazu vstúpili do seba, zodpovedne zahlasovali (za v podstate triviálnu vec) a odteraz bude všetko inak, lepšie.
Princíp všetci sme si rovní, no niektorí sme si rovnejší, slovenským poslancom zjavne vyhovoval a dlho nenašli odvahu na to, aby sa dobrovoľne vzdali tohto nezaslúženého privilégia. Základná otázka preto znie: prečo práve teraz? Naši volení zástupcovia len reflektujú na spoločenskú objednávku. A tá bola po kauze Gorila tak obrovská, že ju už jednoducho nebolo možné obísť mlčaním či nejakou floskulou. Na politikov bol vyvinutý enormný tlak a imunita im v podstate poslúžila ako odrobinka na zapchatie úst nespokojencov. To ostatné môže zostať pokojne zametené pod kobercom.
Zároveň to ukazuje na jednu vec – v krajine, kde doteraz prevládala pasivita, stačí občas zatlačiť na citlivé miesto – a reakcia sa dostaví veľmi rýchlo. Toto zistenie môže mať do budúcnosti aj negatívne konzekvencie, ale to je zas o inom.
Z hľadiska politického kalkulu prinieslo dlhoročné naťahovanie pozitívny bod pre Smer. Zostane zaknihované, že k zrušeniu imunity došlo za vlády Roberta Fica a nie Mikuláša Dzurindu či Ivety Radičovej. Potvrdzuje sa, že taktika, aj keď zaváňa machiavelizmom, je v politike potrebná, lebo prináša vytúžené ovocie.
Aj keď zrušenie imunity znamená určitý pokrok, dôvod príliš jasať nemáme. Nedávna minulosť nás nabáda skôr k opatrnosti – parlament síce viackrát poslancov zbavil imunity, lebo išlo o porušenie zákona, no dotyční napokon vypochodovali zo súdnej siene ako nevinní. A bolo po kauze.
Všetko závisí od súdov a ako vieme, situácia v slovenskom súdnictve je tristná. Nemožno preto veľmi očakávať, že nejaký poslanec (akokoľvek bude mať maslo na hlave) za svoje činy v dohľadnom čase skončí za mrežami. To by sa veľa vecí muselo zmeniť v práci polície, prokuratúry a predovšetkým súdov.
Prispieť by k tomu mohlo zrušenie trestnoprávnej imunity sudcov. Ak občania žijú v stave právnej neistoty, ak existujú vážne podozrenia, že rozsudky súdov sú vopred kúpené, ak súdy robia neustále banálne procesné chyby, ak si sudcovia navzájom v rámci falošnej solidarity kryjú chrbát, tak očakávať, že v takomto skorumpovanom systéme bude odsúdený politik, je nanajvýš naivné.
Až keď pominie nezdravá istota, že im „privilegovaným“ sa nič nemôže stať, tak následne až potom sa možno začneme dostávať do normálu. Pomaly. Veľmi pomaly.