O pravde a príbehoch (Konšpirátori.sk a Štandard)
V dnešných spoločnostiach je bežné, že sa rôzne skupiny ľudí snažia presadiť voči iným skupinám svoje záujmy. Chudobní proti bohatým, ženy proti mužom, čierni proti bielym a, samozrejme, aj naopak. Tieto záujmy sa transformujú do ideológií a ich nositeľmi sa stávajú politické strany. Rôzne ideológie však nešíria len strany, ale aj médiá.
Tomáš Profant, politológ.
Ich postoj pritom nevidno len v komentátorských sekciách, ale aj v tom, o akých udalostiach a akým spôsobom reportujú. Nevyslovený ideologický konflikt medzi médiami je len odrazom všemožných konfliktov v spoločnosti a zároveň k týmto konfliktom významnou mierou prispieva.
Koncom júla Denník Štandard neuspel na mestskom súde so snahou o neodkladné opatrenie v podobe odstránenia zo zoznamu Konšpirátori.sk. To, čo niektorí vnímajú ako ochranu verejného priestoru, sa dá vnímať aj ako pokračovanie politického boja inými prostriedkami. Práve zaradenie Štandardu na zoznam „konšpirátorov“ najlepšie ukazuje, aký rôznorodý dokáže byť politicko-mediálny boj.
Hoci sa dnes často hovorí o dezinformáciách, súčasťou tejto debaty je aj kritika tzv. naratívov, po slovensky príbehov. Odlišovanie lži od pravdy sa posúva ku kritike príbehu. Teda ku kritike slohového útvaru, ktorý môže rozdeľovať hrdinov na dobrých a zlých, obsahovať zápletku a rozuzlenie či metafory a iné figúry, ktoré v čitateľovi vyvolajú emóciu.
Kým suché čísla nás nutne nezaujmú, šťavnaté príbehy o dobre a zle z nás robia ak rovno nie spolubojovníkov, tak aspoň sympatizantov. Omnoho nebezpečnejšie ako vymyslené tvrdenia môžu byť teda emóciami nabité príbehy, ktoré žiadne výmysly neobsahujú, ale dokážu čitateľa zaujať. Lenže ak žiadne výmysly neobsahujú, niet pevného podkladu, na základe ktorého by sa proti nim dalo bojovať. A tak sa mediálny boj dostáva z nespochybniteľného boja za pravdu na šikmú plochu boja proti propagande druhej strany.
To je aj problém projektu Konšpirátori.sk. Stal sa súčasťou širšieho spoločenského boja, pričom jeho problematickou, azda nechcenou funkciou je posilnenie spoločenskej polarizácie. Neodmieta Štandard (len) ako ideologicky problematické médium, ktorým z pohľadu ľavice bezpochyby je, ale ako „konšpirátorské“ médium. Ide zdanlivo o formálne odmietnutie a práve táto forma odmietnutia posúva spoločenský konflikt do hlbších zákopov.
Kým liberáli sú voči konzervatívcom na rovnakej, vzájomne sa rešpektujúcej, úrovni, podobne ako sú si vo svojom boji rovní ľavičiari a pravičiari, „konšpirátori“ sú v podriadenej role klamárov či propagandistov voči údajne objektívnym novinárom, správarom a žurnalistom.
Argument, že zoznam na webe Konšpirátori.sk má len odporúčací charakter, zrejme bude kľúčový pre rozhodovanie súdu a zaistí víťazstvo pre žalovanú stranu. V boji za lepšiu demokraciu však Konšpirátori.sk prehrali už dávno. Ani ja vám neodporúčam predplatiť si Štandard alebo u nich inzerovať, pretože príbehy, ktoré píšu, často prehlbujú nerovnosti medzi ľuďmi. Ale rešpektujem Štandard ako jedného z tvorcov príbehov, ktoré na Slovensku vedú ideologický boj voči iným príbehom a ich tvorcom.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
