Silný či slabý?
Sotva sa vo svete nájdu dve ústavy, ktoré nadeľujú prezidentovi rovnaké právomoci. Aké-také spoločné pravidlá by však mali platiť. Aj to, že disponuje hmatateľnými kompetenciami, lebo máloktorý štát si môže dovoliť živiť prezidenta s úradom iba na to, aby vítal kráľov, ktorí sa už nefunkčnými ozdobami krajiny stali.
Logicky by tiež malo platiť, že čím širšie kvórum vyberá budúcu hlavu republiky, tým by mala dostať do vienka väčšie možnosti na uplatňovanie svojich rozhodnutí. U nás sa o tom diskutovalo, keď sa prijímala zmena o priamej voľbe prezidenta občanmi, no napokon mu parlament veľa nových kompetencií nepriklepol.
Úplne legitímne sa táto téma opäť otvára. Teda, ak nejde o delostreleckú prípravu pre budúceho „silného“ prezidenta na úkor „oslabeného“ premiéra. Takéto metamorfózy zákonov sledujeme v Rusku podľa toho, do akej funkcie sa práve chystá Vladimir Putin.
Na Slovensku vládnu iné pomery. Ak by sa malo niečo v ústave preosiať, tak nie izolovane prvý oddiel šiestej hlavy, ale jej jednotlivé články. Aby sa znovu nemuseli prepisovať, keď sa líder neveľkej koaličnej strany zle vyspí a bude hroziť, že sa štátna moc zosype.
O potrebe zásadnejších zmien sa hovorí už niekoľko rokov, ale obyčajne sa celá iniciatíva skončí prvým zasadaním komisie, v ktorej býva viac politikov ako ústavných právnikov. Akoby permanentná neistota vyhovovala všetkým, vláde i opozícii.