Potemkinovci
Po rokoch, keď univerzity rástli na Slovensku ako huby po daždi, žiaľ, iba kvantitatívne, sa konečne pristupuje k ich ráznemu prehodnoteniu. Zatiaľ tri z nich stratia svoj honosný názov.
Ale nielen univerzity v Trenčíne a Komárne či policajná akadémia nemali na vstup do elitného klubu dostatočné personálne ani technické zázemie. Neraz vznikli pod tlakom regionálnych, politických a záujmových loby.
Za vlád Vladimíra Mečiara i po nich sa nekriticky zakladali pod heslom, že Slovensko musí dobehnúť svojou vzdelanosťou vyspelejšie štáty únie. V skutočnosti sa slovo „univerzita“ degradovalo, v prípade tej trenčianskej dokonca kriminalizovalo.
Rozvoju vysokého školstva nenapomáha ani to, že sa neveľký balík štátnych peňazí drobí medzi viaceré alma mater, a tak ide viac na kancelárie, platy úradníkov a iných nepedagogických pracovníkov ako na samotné vzdelávanie a vedu. Súbežne, niekde doslova v jednom meste, (polo)fungujú dve univerzity v rovnakých či príbuzných študijných smeroch. Neraz sa zrodili iba z politického trucu a s tým by sa malo v mene čistého rozumu čím skôr skoncovať.
Univerzity dostali dosť času v rozličných volebných obdobiach dokázať, či sú životaschopné. Rezolúcie samosprávnych poslancov, organizovanie petícií a vyhrážanie sa Ústavným súdom sú len pokusmi o nové premaľovanie potemkinovských dedín slovenského školstva.