O psoch a ľuďoch
Dvanásťročné dievča Viky viac rozumie téme takzvaných bojových psov ako jeden dospelý minister. Na webovej stránke psickari.sk píše: „Mám síce len 12 a hovorte si, že tomu nerozumiem, ale ja tomu rozumiem - a veľmi dobre. Pretože som odjakživa psičkárka, poviem vám to takto: Nečudujte sa, že psy sú agresívne, keď sú priviazané na reťazi! Všetko je to len o tom, ako si pán psa vychová. Dajme tomu pitbull je síce bojové plemeno, ale keď sa dobre vychová, nemá prečo byť agresívny! Súďte ľudí, ktorí si zaobstarajú psa, a nevedia sa oňho starať. Samotné psy za nič nemôžu!“
K slovám Viky už netreba nič ďalšie dodať. Ale keďže osadenstvo budovy pri Bratislavskom hrade, zdravo živené aj daňami milovníkov a milovníčok psov, má občas pomalšie zapaľovanie, pripojím svoj apel na zdravý rozum aj ja. Lebo veď aj taký človek poslanec iste chápe pravdu odvekú, že nielen šaty, ale aj používanie rozumu robia človeka. A že pes je obrazom svojho „pána“, o tom azda nepochybuje ani sám minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek.
Zdá sa, že minister, ako sa to už politikom stáva, opäť viac načúva väčšinovému vox populi ako ľuďom, ktorých je možno menej, ale ktorí téme skutočne rozumejú. Rozumejú z jediného titulu – že sa ňou roky zaoberajú, študujú ju, psy skutočne vychovávajú, chápu zákonitosti ich správania, poznajú „nástrahy“ psích pováh. A zdôrazňujú to isté čo Viky.
Nezávisle od emócií, od prirodzeného súcitu s napadnutými obeťami i lásky ku psom, je snaha zamedziť útokom psov určite správna. Ak to nejde inak, hoci aj reštriktívnymi opatreniami. Ide len o to, akými a na koho sa zamerajú. Prečo sa obeťami zákona majú stať psy, mimochodom, vybrané podľa dosť nezmyselného kľúča, nie je celkom jasné. V tomto kontexte navrhovaný zákon o držaní psov, ktorý chce vybrané plemená zakázať a pri ďalších sprísniť chov, nemá logiku. Pripadá mi prinajmenšom čudné vzťahovať na psy kolektívnu vinu za to, že konkrétny človek nezvládol konkrétneho psa. V duchu navrhnutého zákona by štát mohol zakázať napríklad konzumáciu alkoholu – pretože pod domáce násilie sa podpisuje často práve ten.
Rovnako ako je to s inými nedostatkovými komoditami na oficiálnom trhu, je isté, že ak začne platiť zákon v navrhovanom znení, vznikne čierny trh s nelegálnymi (a nekontrolovateľnými) chovmi. A „bojové“ psy tu budú ďalej, len nebudú ani pod takým dohľadom, pod akým sú dnes.
Okrem toho, že pes je v prvom rade cítiaca živá bytosť, je aj naším najlepším priateľom; nie je iba majetkom, ako ho definuje dnešná legislatíva. Majme teda na pamäti, že priateľstvo je obojsmerný rovnocenný vzťah a myslime nielen na seba, ale aj na psy. Domnievam sa, že jediná rozumná cesta, ako dostať problematické správanie psov pod kontrolu, je zamerať sa na problematické správanie ľudí. A ešte jedna vec je istá. Ak bude chcieť niekto vlastniť „bojového“ psa, vychová si ho z plemena, ktoré nebude figurovať na zozname. Napríklad z rotvajlera. Alebo z čivavy.