Nebyť ako ovca
Projekt jednej štátnej zdravotnej poisťovne ide podľa riaditeľa súkromnej poisťovne Dôvera proti pacientovi a nezabezpečí chýbajúce zdroje pre zdravotníctvo, spokojnosť pacientov a ďalšie služby. Nuž, ako sa hovorí: svoju šancu ste mali.
Projekt unitárneho poistného systému podľa ministerstva zdravotníctva v prvom rade nemá riešiť „chýbajúce zdroje pre zdravotníctvo“, ale ich neefektívne využívanie. Dáta ukazujú, že naše zdravotníctvo sa prepadáva pod priemer vyspelých krajín zároveň s tým, ako sa doň nalieva čoraz viac peňazí. Zavedenie trhového a podnikateľského modelu do zdravotného poisťovníctva reformami z roku 2004 tento trend nezastavilo ani nespomalilo. Skôr naopak. Krátko predtým sme sa začali prepadať pod priemer OECD a odvtedy sa už len prepadáme.
Rozdiely v službách údajne konkurujúcich si poisťovní sú mizivé. Navyše u nás (podľa analýzy ministerstva najmä vinou nekonzistentnej legislatívy) prakticky nevzniklo takzvané individuálne zdravotné poistenie, ktoré by do systému aspoň teoreticky vnieslo prvok ozajstnej súťaživosti. Celá tá slávna „možnosť výberu“, na ktorú sa odvolávajú rôzne reklamné a náborové kampane, skončila u nás v podstate pri tom, že si vyberáme, aké logo chceme mať na preukaze poistenca. K
Kupujeme si skrátka ten istý (nekvalitný – vzhľadom na stav nášho zdravotníctva) chlieb za tú istú cenu (odvody), len v troch rôznych obaloch. Skvelé. A kvôli tomu živíme tri poisťovnícke aparáty, pričom dva z nich majú právo odkrojiť si z koláča ešte jeden ďalší kúsoček a nazývať ho „ziskom“. Mimochodom, keď tie poisťovne v rámci trhu donedávna pohlcovali jedna druhú, nezužovali nám takto náhodou tiež „možnosť výberu“?
Človek, ktorý naozaj nechce byť ovcou, nebude slepo a automaticky veriť nikomu, na druhej strane sa zamyslí. Z niekdajšieho hesla o dobiehaní vyspelého sveta zostala dnešná realita: my sa od neho vzďaľujeme. Nie vo vágnych údajoch o „spokojnosti pacientov“, ktoré okrem toho, že sú príliš subjektívne, sú nezmyselné aj preto, lebo pacient spokojný so svojou poisťovňou nevypovedá o tom, v akom stave je zdravotníctvo ako celok. My sa od vyspelého sveta vzďaľujeme napríklad v relatívnych počtoch úmrtí, ktorým bolo možné predísť, v liečbe kardiovaskulárnych a onkologických ochorení a podobne. V efektivite vynakladania toho čoraz väčšieho množstva peňazí na zdravotníctvo.
Človek, ktorý naozaj nechce byť ovcou, sa vykašle na ideológiu z jedného prostého dôvodu. Ak sa nejaký experiment očividne nevydaril, potom na jeho tvrdošijnú obhajobu míňajú energiu obvykle už len dve skupiny ľudí. Hlupáci a tí, čo majú z neho prospech (aj na neúspechu sa dá zarobiť). Človek, ktorý naozaj nechce byť ovcou sa nenechá klamať tými druhými, aby sa nezaradil k tým prvým. Namiesto toho začne premýšľať o zmene. Všetko ostatné sú už len technikálie.