Hlúpy a hlúpejší
Ľudia majú radi autentické príbehy, preto mnohí vyhľadávajú filmy s podtitulom „podľa skutočnosti“. Televízie to vedia, a tak okrem filmov stavajú aj na ukazovanie inej "reality". A donekonečna posúvajú hranice toho, čo vysielajú.
Elektronické médiá môžu dosiahnuť väčší podiel na trhu dvomi spôsobmi – buď kvalitnejšími programami, čo stojí veľa peňazí aj námahy, alebo brutálne podliezť latku. Je vcelku ľahké povedať, ktorou cestou sa vydal slovenský televízny trh.
Keď na sa konci 90. rokov v západných televíziách objavil formát reality šou, rýchlo ho prebrali aj tie naše. A diváci sa chytili. Napriek tomu, alebo práve preto, že reality šou nimi v skutočnosti nie sú. Práve naopak, sú únikom pred realitou.
Tieto programy, ťažiace z ľudských slabostí, útočia na prvú signálnu sústavu. Miera stupidity a vulgarity v nich je alarmujúca. Áno, každý má diaľkový vypínač, lenže ako od tejto mediálnej žumpy ochrániť deti, keď tieto relácie TV opakujú aj v poobedňajších hodinách?
Takzvaná časová opona, ktorá by takýto brak posúvala na neskoršiu hodinu, je len čiastočným riešením. Skutočný tlak by mal prísť od diváckej obce, lenže ak je niekto závislý, len ťažko sa dobrovoľne vzdá drogy.
A tak výsledkom tohto neustáleho ohlupovania je mládež, akú nedávno v jednom rozhovore opísal Karel Schwarzenberg: „Vtedy 20-ročný nevedel toľko o sexe ako dnes 10-ročný a 10-ročný vedel o politike viac než dnešný 20-ročný.“