Most nad vodami
Čaká Most – Híd ničivé zemetrasenie alebo ktosi vyvoláva búrku v pohári vody? Keby sme zobrali za bernú mincu len protichodné vyjadrenia Pála Csákyho a Bélu Bugára, tak by z toho vznikol veľký chaos.
Ak však vezmeme do úvahy fakt, že približne zo 4 000 členov tejto strany odišlo niekoľko desiatok, tak pravdu nájdeme kdesi uprostred.
Z Mostu sa vytrácajú najmä funkcionári, ktorým sa po prechode do opozície oslabilo postavenie vo verejnej správe. A to nezávisle od národnej príslušnosti. Nie je teda pravda, že by sa strana začala lámať po línii Maďar – Nemaďar. Hlavným kritériom je, či niekto chce zostať pri finančnom zdroji, alebo nie. Pod tým sa nemyslia iba osobné platy, ale napríklad aj osudy projektov, ktoré v obciach rozbehli a dnes sa boja, že bez požehnania Smeru to nepôjde.
A potom sú tu podnikatelia z Mostu, ktorým je bližšia košeľa záujmov ako národný dolomán. Na to však mali myslieť skôr, keď im Robert Fico ponúkal koalíciu. Teraz sa údajne trúsia do Smeru po jednom.
Rozhodne je nenáležité lámať palicu nad myšlienkou prienikovej maďarsko-slovenskej strany. Tá vždy mala a bude mať miesto v národnostne pestrom štáte. Vďaka nej sa extrémistické politické sily ocitli na periférii. Ak to Csáky a jeho ľudia nechcú pripustiť, iba dokazujú, že sa im cnie po kalných nacionalistických vodách. V tých sa najlepšie loví extrémistom.