Priveľa hrozieb
Keby to vzhľadom na osoby a obsadenie nezaváňalo nemiestnymi konotáciami, dalo by sa povedať, že francúzsky vlk sa najedol a nemecká koza zostala celá.
Povedzme to teda radšej naopak. Nemecký vlk dosiahol, že centrálny dohľad nad bankami v eurozóne nebude skutočnosťou skôr, ako v Nemecku prebehnú voľby. Z francúzskej kozy, tlačiacej na pílu, však neubudlo, pretože záverečný kompromis z jej pohľadu znie, že centrálny dozor nad eurobankami sa určite vybuduje aspoň v priebehu budúceho roka.
Tak nejako vyzerá tvorba spoločnej politiky Európskej únie v čase, keď ju ekonomická nutnosť tlačí do rýchlych rozhodnutí, ale jej politická štruktúra neumožňuje dospieť k nim aj inak, ako len hľadaním prieniku medzi úzkymi záujmami národných politických reprezentácií. Z tejto nepríjemnosti vyplývajú aj ďalšie komplikácie.
Tak napríklad, volanie po rýchlom budovaní bankovej únie nie je (len) vecou prestíže Francúzov a ich prezidenta. Španielske, ale aj talianske banky potrebujú rekapitalizáciu, čím by, dúfajme, definitívne pomohli svojim krajinám vymaniť sa z pásma ohrozenia. Dnes však môžu byť európske peniaze požičiavané len štátom, nie priamo bankám.
To znamená, že ak by Španielsko predsa len muselo žiadať o pomoc, tá by síce skončila v španielskych bankách, lenže na krku by zostala v podobe dlhu španielskemu štátu. Ten si môže svoje domáce vzťahy upraviť, ako chce, voči Európe nebude dlžníkom tamojší súkromný sektor, ale práve štát. A do takého štátu napochoduje Trojka (Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond) a začne diktovať „ozdravné opatrenia“, ktorých extrémnym príkladom je dnešné Grécko. Práve toto zmení banková únia. Už v prvej fáze, čiže po zavedení dozoru ECB nad bankami eurozóny, bude môcť euroval sanovať priamo banky.
Lenže je tu druhá strana mince. Je rozdiel požičať štátu a požičať banke – v prípade najhoršieho, čiže bankrotu, tu platia iné pravidlá vyrovnania sa s veriteľmi. Nemeckí daňovníci ešte ako-tak prežili skladanie sa na pomoc krajinám. Skladať sa na cudzie banky, ktoré navyše v prípade krachu uspokoja najprv plejádu iných pohľadávok, kým dôjde na európskych veriteľov, sa im nechce ani náhodou.
Pravdaže, to všetko sú „normálne“ technické, právne i politické problémy, ktoré budú musieť byť vyriešené ešte prv, než centrálny dozor nad bankami vojde do platnosti. Nepochybne sa vyriešiť aj dajú. Akurát, že dovtedy sa dnešná pokojná situácia môže zmeniť a Španieli budú donútení vložiť hlavu do ohlávky takej reštriktívnej politiky, ktorá zadusí ich šance na skoré zotavenie. Dovtedy budú môcť niektorí nemeckí politici pred voľbami presviedčať svojich voličov, že celá banková únia nemá žiadny zmysel, pretože nemecké banky si najlepšie postráži Bundesbanka a na ostatných bankách nezáleží.
Skrátka a dobre, dovtedy, kým včerajší kompromis prinesie nejaké plody, bude vystavený príliš vážnym hrozbám na to, aby sa dalo oslavovať ho.