Balada o zlodejoch
Pomník pri Wolkrových jazierkach v Tatranskej Polianke osirel. Ktosi sa ulakomil a strhol z neho tabuľu, pripomínajúcu, že tam kedysi sedával chorý básnik, ktorý miloval svet a najmä chudobných vyhnancov na periférii spoločnosti. Svojou tvorbou im chcel pomôcť, no zomrel mladý, nedožil sa ani 24 rokov...
Ale či bezcitných vykrádačov cintorínov a pamiatok zaujíma, kto bol Jiří Wolker? A či sa hanbia zamestnanci zberní starého železa, keď bez mihnutia oka vykupujú rozdrvené busty osobností z národného panteónu v Martine, iný kovový materiál očividne pochádzajúci z hrobov, zo sôch a z fontán, alebo hoci aj nový kábel medeného drôtu, ktorý iste bude niekomu chýbať?
Minulý týždeň prijala Národná rada na druhý pokus zákon, ktorým sa úplne zakazuje výkup kanalizačných poklopov. Aktivity podivuhodného tandemu zlodeji – zberne si totiž vyžiadali nielen zlomeniny nôh, autonehody, ale i ľudské obete.
A čo tak zasiahnuť aj proti „odborníkom“ na bronz? Ten hádam v zberných surovinách rozoznajú. Dnes sa používa v podstate iba pri pomníkovej tvorbe. Pomaly ho však vytláča umelá hmota. Pekné dedičstvo zanecháme budúcim generáciách vinou rozkrádačov, priekupníkov, no aj ľahostajných policajtov a zákonodarcov, ktorí nie sú proti cynickej rabovačke ochotní prijať účinné opatrenia. Budeme si asi musieť počkať, kým z vestibulu parlamentu nezmizne Hurbanova busta.