Nahí a oblečení
Český premiér Petr Nečas si nasypal trocha popola na hlavu a občianski demokrati si ho opätovne zvolili za predsedu. Ako dlho bude ešte šéfovať vláde, nie je vôbec isté. Trucpodnik v podobe protikandidáta Ivana Fuksu bol síce na kongrese ODS len výkrikom do tmy, rebelanti okolo bývalého šéfa poslaneckého klubu Petra Tluchořa však Nečasov kabinet už za niekoľko dní môžu zrušiť.
Chcú to však? Nikto nevie. A čo potom? Takmer celá česká politická scéna trpí touto schizofréniou. Keď v roku 2009 potopila opozícia s rebelantmi z ODS vládu Mirka Topolánka, všetkých to prekvapilo. České politické strany totiž takmer vôbec nemajú predstavu o svojej budúcnosti (nehovoriac už o budúcnosti krajiny).
Skutočne sa to netýka len rozkolísaných občianskych demokratov. Takmer všetci českí politici hrajú hru na ani nahých, ani oblečených. Rebelanti z ODS svojimi krokmi ohrozujú vládu, ale jedným dychom dodávajú, že koalícia môže pokračovať. Sociálni demokrati si už síce brúsia zuby na vládu a kabinet kritizujú, ako sa dá, ich predstavy sa zatiaľ do ničoho iného príliš nepretavili. ČSSD na čele s Bohuslavom Sobotkom je len rétorickou alternatívou oproti súčasnej pravicovej vláde. A, samozrejme, rieši, či sa pobratá s komunistami, alebo to pôjde i bez nich.
Samotná KSČM je potom úplne typickým obrázkom politickej schizofrénie. Je v nej veľa ľudí, ktorí by už mimoriadne túžili po podiele vo vláde. Strana si však buduje svoju popularitu na princípe: Kto nič nerobí, nič nepokazí. A o tom, že mentálne žije pred rokom 1989, škoda hovoriť. Stačí si pripomenúť kondolenčný telegram predsedu Vojtěcha Filipa k úmrtiu severokórejského diktátora Kim Čong-ila.