Neidylická večera
V stredu večer zašla nemecká kancelárka za britským premiérom. Cieľom pracovnej večere na Downing Street 10 bolo odvrátiť ďalší európsky debakel. A porozprávať sa, ako to Briti s tou Európou myslia.
Hlavnou témou stretnutia bol rozpočtový plán EÚ na roky 2014–2020. Pred dvoma rokmi, keď boli vzťahy medzi Berlínom a Londýnom ružovejšie, sa obaja lídri dohodli, že budú presadzovať jeho zmrazenie – udržanie výdavkov na súčasnej úrovni. Nemecká a britská konzervatívna vláda sa predháňali, kto bude prísnejším „rozpočtovým jastrabom“. Odvtedy však zákonitosti európskej a domácej politiky zaniesli oboch lídrov na opačné strany politickej barikády.
Európski lídri musia sedemročný rozpočet odsúhlasiť na mimoriadnom summite 22. – 23. novembra. Neúspech nespôsobí iba technické komplikácie, bude aj veľkou politickou porážkou. Na stole zostane ďalší nedoriešený rébus, hľadanie cesty zo súčasnej krízy bude ťažšie a zdĺhavejšie. Nemecko, najväčší financovateľ európskeho rozpočtu, je ochotné pripustiť jeho mierne zvýšenie (hoci nie na úroveň požadovanú EK) minimálne zo štyroch dôvodov: potrebuje túto otázku rýchlo odstrániť zo stola, aby sa mohlo venovať problémom eurozóny, chce si nakloniť čistých príjemcov, predovšetkým Poľsko, a chce vziať vietor z plachát kritikom, ktorí Merkelovej vláde vyčítajú nedostatok solidarity. A nakoniec, kancelárka musí domácej opozícii a voličom ukázať, že je pri kormidle európskej politiky. Federálne voľby budú už na budúcu jeseň.
Britský premiér si však z kritiky „rozhadzovačného Bruselu“ urobil jeden z hlavných politických sloganov. K múru ho pritlačila aj rebélia 50 euroskeptických konzervatívnych poslancov a katastrofálna politická kalkulácia opozičnej Labouristickej strany, ktorí porazili vládu v Dolnej snemovni a nanútili jej tvrdý postoj. Cameronovi zostal úzky manévrovací priestor. Ak bude trvať na zmrazení rozpočtu (a zároveň zachovaní britského rabatu, iritujúceho mnohých partnerov), riskuje, že hodiny vyčerpávajúcich rokovaní v Bruseli ukončí britské veto. Politická vina padne na jeho hlavu. Ak ustúpi, oslabí si postavenie vo vlastnej, stále viac euroskeptickej strane.
Merkelovej návšteva v Londýne však mala aj druhý plán. Jej vláda považovala Londýn za dôležitého spojenca v európskej politike. Vítanú protiváhu komplikovaného vzťahu s Parížom. Vzťahy zhorkli, keď sa Cameron minulý rok postavil proti Merkelovej „fiškálnej únii“ a nepripojil sa k fiškálnej zmluve. Prípadné britské veto môže byť dôležitým momentom v čoraz výraznejšom vzďaľovaní sa Británie z európskeho mainstreamu. Súčasná britská vláda sa netají snahou prehodnotiť vzťahy s EÚ. Cameronova predstava, že si vyberie, čo sa mu hodí (prístup na jednotný trh), odmietne, čo nechce (sociálna politika, vnútorná bezpečnosť…) a stále si zachová politický vplyv, je samozrejme ilúziou. Na akúkoľvek úpravu vzťahov bude potrebovať súhlas ostatných členov – a politická podpora z Nemecka je v tom nedoceniteľná.
V Berlíne (a iných hlavných mestách) sa však čoraz častejšie ozývajú hlasy, že to takto ďalej nejde. V integrujúcej sa Európe nemôže Londýn stáť „na pol dverí“. Buď je jej súčasťou, s minimom výnimiek, bez blokovania dôležitých iniciatív, alebo treba 40-ročné komplikované manželstvo ukončiť.