Bez perspektívy?
Perspektíva ďalšieho vývoja očami politikov v Aténach je mrazivo jednoduchá. Keď im ministri financií krajín eurozóny v pondelok neodsúhlasia ďalšiu tranžu pôžičky vo výške 31 a pol miliardy eur, krajinu čaká najneskôr v polovici tohto mesiaca bankrot so všetkými následkami pre ňu i pre zvyšok Európy.
Akoby už to samo osebe nebolo dosť zlé, stotisíc ľudí na námestí v hlavnom meste a davy rozhnevaných obyvateľov v iných mestách a dedinách po celom Grécku svoje perspektívy takto jednoducho nevidia. Skôr sa dá povedať, že čoraz viac z nich už nevidí perspektívu žiadnu. Dokedy sa bude dať udržať celý kolotoč v súčasných šialených obrátkach, dnes s istotou neodhadne nikto.
Prvú časť domácej úlohy splnili grécki vládni politici v stredu, keď tesnou väčšinou v parlamente pretlačili návrh ďalšieho balíka úsporných opatrení v hodnote 13 a pol miliardy eur. Sloveso „pretlačili“ je ešte veľmi jemným pomenovaním. Balíček prešiel väčšinou 153 hlasov v 300-člennom zhromaždení, v atmosfére sporu vládnych strán s ústavným súdom o ústavnosť či neústavnosť niektorých jeho bodov, výbuchov zápalných fliaš a svetlíc pred parlamentom a výziev fašistov zo Zlatého úsvitu na štátny prevrat.
Okamžite po hlasovaní vyrazili vládne strany Nová demokracia a Pasok zo svojich radov tých poslancov, ktorí za balíček nehlasovali. Urobili to v snahe predísť otvorenej rebélii vo vlastných radoch, ktorá by Grécko spoľahlivo nasmerovala k ďalším predčasným voľbám. No i tak vôbec nie je isté, či ju len neoddialili. V nedeľu ich čaká druhá časť domácej úlohy, schváliť zrevidovaný štátny rozpočet na budúci rok.
Ak politické elity v Aténach prežili túto stredu, pravdepodobne prežijú aj nedeľu. Bolo by však absurdné, keby sa politické elity eurozóny v pondelok tvárili, akoby sa nič mimoriadne nedialo. Keď môžu politici v Aténach už tretí rok konať v znamení hrozby totálnej katastrofy pre ich krajinu, v Bruseli musia začať už vážne konať v znamení podobnej hrozby.
Na schôdzky lídrov eurozóny predbežne nepadajú zápalné fľaše. No ak by sa ukázalo, že neboli schopní po tom všetkom udržať Grécko iba preto, lebo prvé tri roky krízy sa niesli v znamení rigidneho uvažovania „rozpočtových jastrabov“ a väčšina toho štvrtého by mala byť poznačená naťahovaním času pred nemeckými voľbami… Európania sa predsa so znižovaním svojich platov či dôchodkov iba pre neschopnosť politikov nájsť správne riešenia krízy zmierujú aspoň tak ťažko ako Gréci (ktorí sú, samozrejme, tiež Európanmi).
V pondelok sotva komu prospeje potľapkávanie gréckych vládnych politikov po pleciach. V pondelok musí byť reč aj o znižovaní úrokov na pôžičky, ktoré Grékov oberajú o perspektívu aspoň znesiteľnej budúcnosti v najbližších dvoch, možno troch dekádach.