Vo víre cnosti
Všetkých mojich spoluobčanov nadchlo, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sa už konečne začali venovať pravej cnosti. Prvým predpokladom cnosti je totiž vytýčenie a presné pomenovanie necností.
Ak presne zistíme, čo sú necnosti, potom zároveň úplným odlíšením od nich bezpečne spoznáme cnosti. Je potom už iba na poslancoch samotných a na ich fantázii, ako uviesť morálne normy, mravné kódexy a podobné, dnes už fakticky zabudnuté, technológie opäť do života a do praxe.
Počas niekoľkodňového zasadania sa teda poslanci bránili necnostiam iných poslancov, ba, naopak, rezkými i silnejšími výrazmi ich (niekedy celkom zbytočne) nabádali k slušnému životu. Je to pravdepodobne tá najschodnejšia cesta k pretvoreniu Slovenska na ideálnu spoločnosť, teda k tomu, aby sa cnosť zaraz šírila z parlamentu ako mor a zasiahla rovnako všetkých občanov. Je to však aj obrovská možnosť pre Slovensko v ekonomickom zmysle, lebo ak cnosť pokryje celú krajinu, ak teda napokon zavládne aj v tej najodľahlejšej osade, potom už bude morálky na Slovensku toľko, že ju bude možné vyvážať aj do iných krajín.
Napríklad keby niektorý zo susedných štátov chcel nejakého slovenského občana, ako sa to tu a tam niektorým susedným štátom niekedy stáva, určite by ho potešilo, že takýto občan by bol hneď v jeho krajine najcnostnejší. Aj tamojších domorodcov by hneď mohol naučiť, ako sa to v tejto oblasti vlastne robí. Navyše by našu vlasť istotne opustilo mnoho necnostných spoluobčanov, lebo v takom cnostnom prostredí by to bežný človek s obyčajnými ľudskými chybami a nedostatkami dlho nevydržal. Zvyšok obyvateľstva by sa potom mohol sústrediť v kláštoroch, kde by sa venoval ekonomicky výhodnej pohlavnej „zdržanlivosti“, ktorej sa nateraz profesionálne venuje iba pomerne obmedzený okruh cirkevných osôb.
Najväčší zlom pri šírení cnosti však zaznamenali dejiny umenia v referáte poslanca Mariána Kvasničku, podľa ktorého bude v budúcnosti potrebné úplne nové zatriedenie umelcov, presnejšie ich rozdelenie na homosexuálnych umelcov a heterosexuálnych umelcov. Je mrzuté, že si to u nás doma takmer nikto nevšimol, lebo inde vo svete by to vyvolalo onakvejšiu pozornosť. Nemožno pochybovať o tom, že takto erudovaný kresťanský kunsthistorik by sa hneď stal v odbore slávnejším ako homosexuálny obdivovateľ umenia pohanov Johann Joachim Winckelmann.
Spomínal sa tam v tejto citlivej súvislosti aj Andy Warhol a jeho Campbellove polievkové konzervy. Musím priznať, že konzervy, či už zobrazené, alebo skutočné, na mňa nikdy eroticky až tak veľmi nepôsobili, ba aj morálne som ich považoval za pomerne neutrálne. Ale po tomto referáte si už istotne nikdy nijakú nekúpim. Tiež si uvedomujem, že bez činnosti poslancov, najmä poslancov za KDH, by sa nielen moje, no istotne aj manželstvá všetkých ostatných spoluobčanov už dávno rozpadli. Hreje ma, že cnosť, umelecké hodnoty, no popri nich aj kultúru a civilizáciu na svojom rokovaní Národná rada Slovenskej republiky zachránila.