Európske hriechy
Európska únia už v minulosti zažila summity, na ktorých sa nedohodlo vôbec nič. Nemať rozpočet v tejto chvíli neznamená koniec sveta a už vôbec nie EÚ. Dohadovanie sa a hľadanie kompromisov jednoducho k únii patrilo, patrí a bude patriť.
Nemali by sme však podľahnúť ilúzii, že sa nakoniec dohodneme, lebo to tak vždy bolo. Mohlo by to byť nebezpečné. Situácia je predsa len trochu iná ako v minulosti. Za európskym stolom sedí oveľa viac hráčov. To znamená aj väčší počet rozdielnych národných záujmov. Viac politikov, ktorí v únii vidia v prvom rade zdroj peňazí. Ale aj tých, čo tvrdia, že Brusel si iba nezodpovedne stále pýta nejaké ďalšie zdroje.
Britské politické elity tiež už dávno neboli naladené tak euroskepticky. Pre nezainteresovaného pozorovateľa to pritom môže byť aj zábavné. Časť britských euroskeptikov totiž pevne verí, že ich krajina nemusí byť v EÚ, a aj tak si zachová všetky výhody členstva. Ako je to možné? Lebo kontinent vraj viac potrebuje Londýn ako Británia Európu. Dá sa o tom diskutovať. Boli však časy, keď by sme to i tak označili za hriech pýchy.
Samozrejme, všetci máme svedomí nejaké tie hriechy. Obžerstvo či závisť? Lenivosť? Stačí si vybrať. Európski lídri sa stretnú zase už v decembri. Prejaviť trocha pokánia a pokory na ďalšom summite nikomu nezaškodí.