Gloriolu Vilkovi a Katke
Vyrazila mi dych krátka správička o tom, že Viliam Rozboril a Katarína Brychtová dostali Ceny za celospoločenský prínos v sociálnej oblasti. Udelila im ich všeličím známa Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Rozborila ocenila za „pomoc sociálne odkázaným spoluobčanom Slovenska“ v relácii Modré z neba (Markíza) a Brychtovú za dlhoročnú prácu vo formáte „so sociálnym podtextom spájajúcej rodiny a priateľov“ Pošta pre teba (RTVS).
Podľa slov rektora Vladimíra Krčméryho „pri dnešnom množstve násilia a negatívnych informácií deformujúcich morálku spoločnosti v médiách existujú novinári, ktorí vlastným príkladom, snahou o empatiu a robením charity cez takéto relácie sú pozitívom pre spoločnosť“.
Keby sme nevedeli, aké sú to typy relácií a nebolo by nad slnko jasnejšie, o čo v prvom rade ich tvorcom ide, možno by sme si aj poplakali od dojatia. No nie je to práve komerčná televízia, ale aj jej verejnoprávna sesternica, ktoré okrem dobročinnosti v hlavnej úlohe s Rozborilom a Brychtovou šíria „násilie, negatívne informácie deformujúce morálku spoločnosti“?
Spomínané relácie už dlho nepozerám. No minulý týždeň som urobila výnimku a opäť sa mi zdvihol žalúdok. Rozborilovi neuveriteľne pristane maska žoviálneho, no súcitného dobráka. Imidž by sa nemal budovať na chorých, škaredých a slabých. Sám taký zdravý, pekný a dobrý slušný človek so slušným platom pomáha tým, čo to potrebujú. Ale bezbolestne, veď z cudzieho krv netečie. Nevynakladá ani bohvieakú námahu, okrem tej, ktorú má v popise práce – aby relácia nestratila sledovanosť.
Svätá Alžbeta, dcéra uhorského kráľa Ondreja II., ktorej menom sa zaštítila bratislavská vysoká škola rozličných kvalít, v 13. storočí pomáhala chudobným. Dávala zo svojho a dávala aj posledné. Často nasadzovala vlastný život. Jeden zo zázrakov, ktorý sa v súvislosti s jej menom spomína: Alžbetu chytili vojaci jej zlého manžela, durínskeho kniežaťa, a začali kontrolovať koše, v ktorých niesla chudákom jedlo. To sa zrazu premenilo na ruže, a tak sa zachránila pred ďalším prísnym trestom.
Rozboril aj Brychtová svoju pomoc premieňajú na počet hláv sediacich na gauči pred televíznou obrazovkou. Sú to istí, čo si vzápätí pozrú všetky tie slnečné pláže, farmy, supertalenty a superhviezdy. Vo všetkých sú „zabávačmi“ ľudia z ulice. Čím prostejší a prostorekejší, tým má relácia väčšiu sledovanosť. Ako sme sa len čudovali, keď sa na obrazovke objavili prostorekí Mojsejovci! Dnes sú v kurze iné „celebrity“. Oproti nim vystupovali Nora a jej manžel takmer ako univerzitní profesori.
Naozajstná pomoc nesleduje počet divákov. Dokonca ich ani nepotrebuje. Nepozná rektor ono biblické „ľavá ruka nemá vedieť, čo robí pravá“? Nepočul ešte, že ani pravá sama by nemala, keď dáva, vedieť, čo robí?