Nečinnosť
Výsledok poslaneckého prieskumu v Centre pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže zatiaľ síce nie je známy, ale aktuálna správa ombudsmanky Jany Dubovcovej v mnohom naznačuje, aký verdikt po audite z ministerstva práce asi môžeme očakávať.
Report o ochrane práv maloletých detí nie je práve najpríjemnejším čítaním – na druhej strane, až tak neprekvapuje. Za maskou formalizmu sa u nás často skrýva nečinnosť, neochota a nezáujem – teda slová, ktoré sa v správe vyskytujú najčastejšie. A keď sa všetky spomínané neduhy spoja, výsledkom je stav bezprávia.
Aj preto verejná ochrankyňa práv môže konštatovať, že „príslušné slovenské úrady práva dieťaťa neochraňujú, naopak, často ich porušujú“.
Nie je nič horšie ako bezprávie. Základom vlády práva je právna istota. Štátne inštitúcie majú zo svojej podstaty napomáhať občanom, a keď tak nečinia, je nutné sa zamýšľať nad ich zmysluplnosťou a ich personálnym obsadením.
Desiatky prípadov detí, ktoré sa v cudzine ocitli bez starostlivosti svojich rodičov a následne sa začalo konanie o ich adopcii, mohli dopadnúť úplne inak, ak by si dotyční úradníci plnili povinnosti, za ktoré sú platení .
Štát má ľudí chrániť, nie im ničiť životy.