Hoax o Číne
Kým pred desiatimi rokmi bol vzťah medzi Čínou a EÚ komunikovaný ako partnerstvo, za ostatné roky sa tento prístup zmenil a EÚ vníma Čínu ako systémového rivala. Podobne sú na tom USA. Tie vo vládnych dokumentoch Čínu označujú za strategického konkurenta.
Uvedená zmena odráža až neuveriteľný posun v čínskych schopnostiach konkurovať západným firmám. Nejde pritom len o elektroautá či telefóny. Po zavedení vývozných obmedzení na čipy ich čínsky Huawei už dokáže vyrábať v dostatočnej kvalite.
Médiá súznia s nastaveným postojom voči Číne. Výskum britských postojov preukazuje kritické vykresľovanie čínskeho vzťahu k Afrike a, naopak, pozitívne zobrazovanie Západu v tých istých článkoch. Práve vzťah k chudobnejším krajinám je hlavným ideologickým priestorom pre súťaž Západu s Čínou a médiá stredného prúdu vrátane slovenských nemajú problém citovať hoaxy, ak sú v súlade s negatívnym obrazom Číny.
Jedným z nich je predstava Číny ako predátorského veriteľa, ktorý sa snaží dostať svojich dlžníkov do tzv. dlhovej pasce. Spúšťačom celého prúdu tvrdení politikov, príspevkov od viac či menej akademických inštitútov a novinových článkov bolo prenajatie srílanského prístavu čínskej štátnej firme na 99 rokov.
Prvotnú argumentáciu od indického akademika prebrali študenti z Harvardu a od nich kľúčové médiá ako New York Times alebo Guardian. Následne za dlhového predátora Čínu označil vtedajší minister zahraničných vecí USA Tillerson a po ňom mnohí ďalší.
V skutočnosti však nešlo o žiadnu výmenu štátneho majetku za odpustenie dlhu. Srí Lanka mala omnoho vyššie záväzky voči Severoameričanom, ktorí vlastnili až dve tretiny srílanského dlhu a ten potrebovala splácať. Naproti tomu Číňania vlastnili len okolo 10 %. Hoci prenájom bol stanovený na 99 rokov, Srí Lanka má možnosť po viac ako desiatich rokoch odkúpiť celú čínsko-srílanskú firmu, ktorá si ho prenajímala.
Netreba tiež zabúdať, že takéto dlhodobé prenájmy prístavov nie sú výnimočné a dajú sa nájsť napríklad v Austrálii, Indii či Kanade. Vybudovanie prístavu pritom bolo dlhoročnou snahou srílanskej vlády a už v roku 2002 sa objavilo vo vládnom programe. Hoax o čínskej dlhovej pasci je o to problematickejší, že je založený na jednom alebo pár prípadoch.
Čína pritom poskytuje tisícky pôžičiek. Analýza Výskumnej iniciatívy Čína – Afrika na Univerzite Johna Hopkinsa nenašla jediný príklad predátorského požičiavania peňazí v rokoch 2000 až 2017, keď Číňania Afričanom požičali 146 miliárd dolárov.
Zahraničná politika Číny je azda tou najvýznamnejšou, ktorú treba sledovať. Nevieme, prečo Čína nerobí viac proti izraelskej genocíde v Gaze a vidíme, že nemá problém sa správať agresívne v Juhočínskom mori.
V ekonomickej sfére nám však čínske pôžičky ukazujú výrazný rozdiel oproti tým západným. Ostatne, o dlhovej pasci sa písalo už v 70. rokoch, lenže to nebolo v súvislosti s Čínou, ale Medzinárodným menovým fondom. 80. roky minulého storočia potom jasne ukázali, kto tu v skutočnosti dlhové pasce vytvára.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
Súvisiace články
Komentáre | pred 11 mesiacmi | 11
