Ľahká korisť
Dôchodcovia sú jednou z najzraniteľnejších skupín občanov. Túto skutočnosť si veľmi dobre uvedomujú aj rôzni podomoví predajcovia, ktorí ich slabosť veľakrát zneužívajú.
Svojím správaním tak pripomínajú predátorov zo živočíšnej ríše. Tí si vytypujú slabého alebo chorého jedinca a následne sa svojej koristi ľahko zmocnia.
Aby ľudia nežili v takomto zvlčilom stave, vytvorili si vlastné zákony, ktoré majú takémuto správaniu zabrániť.
Jedna vec je však legislatíva, druhá vec, ako sa v praxi samotná litera zákona napĺňa. Ak by sa totiž zákony na ochranu spotrebiteľa uplatňovali razantne, tak rôzni díleri, ktorí ľudí zavádzajú, by si dozaista nedovolili bez akýchkoľvek škrupúľ nimi manipulovať.
Lebo ako inak sa dá nazvať konanie, pri ktorom niekto hovorí polopravdy, zamlčiava pravdu a namiesto zrozumiteľných zmluvných podmienok ponúka „výhodné balíčky služieb“, ktoré v skutočnosti daný tovar predražia?
Stavať na to, že klient poriadne nerozumie tomu, čo podpisuje, lebo nie je oboznámený so všetkými detailmi, je veľmi neetické a svedčí to o veľmi nízkej firemnej kultúre.
V našom „karpatskom kapitalizme“, kde viac ako reputácia sa cení rýchly a bezprácny zisk, zjednať nápravu potrvá iste dlho, no štát nemôže na túto úlohu rezignovať.