Belfastský „syndróm“
Belfast, Béal Féirste, je možno najvýraznejším symbolom vnútorných krvavých nepokojov v Európe v dôsledku premeny hraníc narysovaných britskou kolonizáciou Írska.
Násilnosti a terorizmus v konfliktoch unionistov a separatistov (nacionalistov) od vzniku Severného Írska v roku 1921, ako aj mierová Veľkopiatková dohoda v roku 1998 sú plastickým obrazom krehkosti hraníc nakreslených v dekolonizačnom období. Ak sa k národnostným, náboženským a politickým rozbuškám pridajú aj nové sociálne problémy, stačí veľmi málo na to, aby násilie v uliciach opäť pripomenulo starú občiansku vojnu.
Po tom, ako 30-ročný sudánsky žiadateľ o azyl v Belfaste na ulici brutálne napadol nožom muža, rozhoreli sa po celom meste vzbury maskovaných radikálov. Reťazová reakcia násilností mala za cieľ komunity imigrantov, v davovom šialenstve sa však rozdiely prestali rozoznávať. Napokon, väčšina imigrantov má bielu pleť a okrem toho násilie zasahovalo všetkých a všetko, čo sa ocitlo v ceste.
Británia má ešte vo veľmi čerstvej pamäti zabitie študenta poľského pôvodu Henryho Nowaka v anglickom Southamptone koncom minulého roka. Jeho vrah, mladý Sikh, dokonca falošne obvinil stále živú obeť z rasistického útoku. Polícia, namiesto toho, aby chlapcovi predovšetkým okamžite poskytla pomoc, „rutinérsky“ ho zadržala, a v dôsledku neposkytnutia pomoci zomrel. Bez ohľadu na to, čo bolo o napadnutí v danej chvíli jasné, dobre vieme, že akútna zdravotná pomoc je nevyhnutná v každom jednom prípade, a teda aj keby bol zranený vinníkom.
Zlyhanie polície len odzrkadľuje bezradnosť, s akou spoločnosť čelí stupňujúcemu sa antimigračnému a rasovému násiliu (nie vždy je to to isté).
Už o niekoľko dní sa však v uliciach Belfastu, Glasgowa a ďalších miest objavili davy z „iného sveta“, protestujúce proti všeobecnému rasovému násiliu, a hecovania krajne pravicových síl. Zdalo by sa, že spoločnosť je príkro rozdelená na dva tábory. Iba jeden z ďalších nevyhnutných prejavov stavu, keď sa na zanedbávané sociálne otázky nehľadajú odpovede, iba využíva príležitosť burcovať ľudí.