Komentár: Popretá Paška
Sledovať parlamentné dianie si v posledných dňoch vyžadovalo mimoriadnu koncentráciu. A pevné nervy. V Národnej rade bolo dusno aj v čase, keď bola rokovacia sála prázdna. Pavol Paška sa hral na cenzora a potichu vyhadzoval zo schváleného zákona paragrafy, ktoré ho tlačili v topánke. Keď mu na to prišli, previnilo mykol fúzmi a sľúbil, že už bude dobrý. Zákon nakoniec podpíše v pôvodnom znení. Teda so schválenými nezmyslami.
Kuriózne vyzerajú nielen Paškove premety, ale aj ich zdôvodnenie. Ústavní právnici mu vraj prikývli, že jeho cenzúra bola čistá. Ale ešte čistejšie by bolo, keby žiadna nebola a zákon by podpísal v pôvodnej (hoci chaotickej) podobe. Že aj toto si protirečí? Iste. Podobne ako si protirečí tá Paška a ten Paška… Kruh sa uzavrel. Po protirečeniach v hlasovaní poslancov a protirečeniach v zákone si nakoniec protirečí aj predseda parlamentu: za čisté a schodné považuje dve cesty, ktoré sa vzájomne vylučujú. Našťastie si vybral tú správnu. Aj keď až pod tlakom opozície, ktorá mu pohrozila odvolaním.
Ak by Paška v tomto spore neustúpil, zaslúžil by si okamžité odvolanie. Nikto – ani predseda parlamentu – nesmie prísť za úradníkmi a pošepkať im: nehodiace sa škrtnite. Za chyby treba platiť. Paška bude musieť priznať, čo sa pokúšal zakryť: jeden z kľúčových zákonov Ficovej vlády opúšťa parlament v žalostnom stave. Prezident ho bude musieť vrátiť. Pretože podstatné paragrafy sa negujú. Taký zákon nemôže byť ani platný, ani účinný.
Paška sa vyfarbil ako amatér. Amatér s roztrasenými kolenami. V podstate priznal, že išiel proti vlastnému presvedčeniu, keď cúvol pred krikom opozície. Hlasovanie o predsedovi parlamentu je tajné. A Paškova pozícia v koaličnej väčšine labilná. Slota s Mečiarom ho nepodporujú, ale trpia. Pri prvej príležitosti by ho veľmi ochotne podrazili…
Preto Paška tak hladko, úprimne a verejne poprel sám seba. Aby ho náhodou tajne nepopreli iní…